- Dharmagya
- Scriptures
- Bhagavad Geeta
- Chapter 11
Chapter 11
विश्वरूपदर्शनयोग
Yoga through Beholding the Cosmic Form of God
Verses
Verse 1
अर्जुन उवाच मदनुग्रहाय परमं गुह्यमध्यात्मसंज्ञितम्। यत्त्वयोक्तं वचस्तेन मोहोऽयं विगतो मम।।11.1।।
arjuna uvāca madanugrahāya paramaṃ guhyamadhyātmasaṃjñitam| yattvayoktaṃ vacastena moho'yaṃ vigato mama||11.1||
Meaning
Arjuna said: My Lord! Your words concerning the Supreme Secret of Self, given for my blessing, have dispelled the illusions that surrounded me.
अर्जुन बोले — हे भगवन्! आपने मुझ पर अनुग्रह करके अध्यात्म नामक जो परम गुह्य (अत्यन्त गोपनीय) ज्ञान कहा है, उससे मेरा यह मोह सर्वथा दूर हो गया है।
Verse 2
भवाप्ययौ हि भूतानां श्रुतौ विस्तरशो मया। त्वत्तः कमलपत्राक्ष माहात्म्यमपि चाव्ययम्।।11.2।।
bhavāpyayau hi bhūtānāṃ śrutau vistaraśo mayā| tvattaḥ kamalapatrākṣa māhātmyamapi cāvyayam||11.2||
Meaning
O Lord, whose eyes are like the lotus petal! You have described in detail the origin and dissolution of beings, and Your own Eternal Majesty.
हे कमलनयन (श्रीकृष्ण)! प्राणियों की उत्पत्ति और प्रलय का वर्णन मैंने आपसे विस्तार से सुना है, तथा आपकी अविनाशी महिमा को भी जान लिया है।
Verse 3
एवमेतद्यथात्थ त्वमात्मानं परमेश्वर। द्रष्टुमिच्छामि ते रूपमैश्वरं पुरुषोत्तम।।11.3।।
evametadyathāttha tvamātmānaṃ parameśvara| draṣṭumicchāmi te rūpamaiśvaraṃ puruṣottama||11.3||
Meaning
I believe all as you have declared it. I now long to have a vision of your divine form, O Most High!
हे परमेश्वर! आप अपने विषय में जैसा कह रहे हैं, वह ठीक वैसा ही है। फिर भी हे पुरुषोत्तम! मैं आपके उस ऐश्वर्यमय (दिव्य) रूप को प्रत्यक्ष देखना चाहता हूँ।
Verse 4
मन्यसे यदि तच्छक्यं मया द्रष्टुमिति प्रभो। योगेश्वर ततो मे त्वं दर्शयाऽत्मानमव्ययम्।।11.4।।
manyase yadi tacchakyaṃ mayā draṣṭumiti prabho| yogeśvara tato me tvaṃ darśayā'tmānamavyayam||11.4||
Meaning
If you think it is possible for me to see it, show me, O Lord of Lords, your eternal self.
हे प्रभो! यदि आप समझते हैं कि मैं उस रूप को देखने में समर्थ हूँ, तो हे योगेश्वर! आप मुझे अपना वह अविनाशी स्वरूप दिखाइए।
Verse 5
श्री भगवानुवाच पश्य मे पार्थ रूपाणि शतशोऽथ सहस्रशः। नानाविधानि दिव्यानि नानावर्णाकृतीनि च।।11.5।।
śrī bhagavānuvāca paśya me pārtha rūpāṇi śataśo'tha sahasraśaḥ| nānāvidhāni divyāni nānāvarṇākṛtīni ca||11.5||
Meaning
Lord Shri Krishna replied: "Behold, O Arjuna! My celestial forms, by the hundreds and thousands, various in kind, color, and shape."
श्रीभगवान् बोले — हे पार्थ! अब तुम मेरे सैकड़ों-हज़ारों दिव्य रूपों को देखो, जो नाना प्रकार के, अनेक रंगों और आकृतियों वाले हैं।
Verse 6
पश्यादित्यान्वसून्रुद्रानश्विनौ मरुतस्तथा। बहून्यदृष्टपूर्वाणि पश्याऽश्चर्याणि भारत।।11.6।।
paśyādityānvasūnrudrānaśvinau marutastathā| bahūnyadṛṣṭapūrvāṇi paśyā'ścaryāṇi bhārata||11.6||
Meaning
Behold, thou seest the powers of Nature: fire, earth, wind, and sky; the sun, the heavens, the moon, the stars; all forces of vitality and healing; and the roving winds. Behold, thou seest the myriad wonders revealed to none but thee.
हे भरतवंशी (अर्जुन)! आदित्यों, वसुओं, रुद्रों, दोनों अश्विनीकुमारों तथा मरुद्गणों को देखो; और इनके साथ ही उन अनेक आश्चर्यों को भी देखो, जो पहले कभी किसी ने नहीं देखे।
Verse 7
इहैकस्थं जगत्कृत्स्नं पश्याद्य सचराचरम्। मम देहे गुडाकेश यच्चान्यद्द्रष्टुमिच्छसि।।11.7।।
ihaikasthaṃ jagatkṛtsnaṃ paśyādya sacarācaram| mama dehe guḍākeśa yaccānyaddraṣṭumicchasi||11.7||
Meaning
Here, living in Me, O Arjuna, behold the entire universe, both movable and immovable, and anything else you would like to see!
हे गुडाकेश (अर्जुन)! इस समय तुम मेरे इस शरीर में एक ही स्थान पर स्थित चराचर सहित समस्त जगत् को देखो; और इसके अतिरिक्त जो कुछ भी देखना चाहो, उसे भी देख लो।
Verse 8
न तु मां शक्यसे द्रष्टुमनेनैव स्वचक्षुषा। दिव्यं ददामि ते चक्षुः पश्य मे योगमैश्वरम्।।11.8।।
na tu māṃ śakyase draṣṭumanenaiva svacakṣuṣā| divyaṃ dadāmi te cakṣuḥ paśya me yogamaiśvaram||11.8||
Meaning
Yet, since you cannot see Me with mortal eyes, behold, I give you divine sight. Now, see the glory of My sovereignty.
परन्तु तुम मुझे अपने इन साधारण नेत्रों से नहीं देख सकोगे; इसलिए मैं तुम्हें दिव्य दृष्टि देता हूँ — अब तुम मेरे ईश्वरीय योग (दिव्य सामर्थ्य) को देखो।
Verse 9
सञ्जय उवाच एवमुक्त्वा ततो राजन्महायोगेश्वरो हरिः। दर्शयामास पार्थाय परमं रूपमैश्वरम्।।11.9।।
sañjaya uvāca evamuktvā tato rājanmahāyogeśvaro hariḥ| darśayāmāsa pārthāya paramaṃ rūpamaiśvaram||11.9||
Meaning
Sanjaya continued: "Having thus spoken, O King, the Lord Shri Krishna, the Almighty Prince of Wisdom, showed Arjuna the Supreme Form of the Great God.
संजय ने कहा — हे राजन (धृतराष्ट्र)! इस प्रकार कहकर महायोगेश्वर भगवान् श्रीहरि ने अर्जुन को अपना परम ऐश्वर्यमय (विश्वरूप) दिखाया।
Verse 10
अनेकवक्त्रनयनमनेकाद्भुतदर्शनम्। अनेकदिव्याभरणं दिव्यानेकोद्यतायुधम्।।11.10।।
anekavaktranayanamanekādbhutadarśanam| anekadivyābharaṇaṃ divyānekodyatāyudham||11.10||
Meaning
There were countless eyes, mouths, and innumerable mystic forms, with shining ornaments and flaming celestial weapons.
उस रूप में अनेक मुख और नेत्र थे, अनेक अद्भुत दृश्य थे, अनेक दिव्य आभूषण थे, तथा हाथों में अनेक दिव्य शस्त्र उठाए हुए थे।
Verse 11
दिव्यमाल्याम्बरधरं दिव्यगन्धानुलेपनम्। सर्वाश्चर्यमयं देवमनन्तं विश्वतोमुखम्।।11.11।।
divyamālyāmbaradharaṃ divyagandhānulepanam| sarvāścaryamayaṃ devamanantaṃ viśvatomukham||11.11||
Meaning
Crowned with heavenly garlands, clothed in shining garments, anointed with divine unguents, He showed Himself as the Resplendent One, Marvelous, Boundless, and Omnipresent.
वह रूप दिव्य मालाओं और वस्त्रों को धारण किए हुए, दिव्य गन्ध से अनुलिप्त, सर्वथा आश्चर्यमय, अनन्त तथा सब ओर मुख वाला देदीप्यमान देव-स्वरूप था।
Verse 12
दिवि सूर्यसहस्रस्य भवेद्युगपदुत्थिता। यदि भाः सदृशी सा स्याद्भासस्तस्य महात्मनः।।11.12।।
divi sūryasahasrasya bhavedyugapadutthitā| yadi bhāḥ sadṛśī sā syādbhāsastasya mahātmanaḥ||11.12||
Meaning
Could a thousand suns blaze forth together, it would be but a faint reflection of the radiance of the Lord God.
यदि आकाश में हज़ारों सूर्य एक साथ उदित हो उठें, तो उनका प्रकाश भी शायद उन महात्मा (विश्वरूप परमेश्वर) के तेज के समान हो।
Verse 13
तत्रैकस्थं जगत्कृत्स्नं प्रविभक्तमनेकधा। अपश्यद्देवदेवस्य शरीरे पाण्डवस्तदा।।11.13।।
tatraikasthaṃ jagatkṛtsnaṃ pravibhaktamanekadhā| apaśyaddevadevasya śarīre pāṇḍavastadā||11.13||
Meaning
In that vision, Arjuna saw the universe, with its manifold shapes, all embraced in one, its Supreme Lord.
उस समय अर्जुन ने उन देवों के देव (श्रीकृष्ण) के शरीर में अनेक प्रकार से विभक्त, किन्तु एक ही स्थान पर स्थित सम्पूर्ण जगत् को देखा।
Verse 14
ततः स विस्मयाविष्टो हृष्टरोमा धनञ्जयः। प्रणम्य शिरसा देवं कृताञ्जलिरभाषत।।11.14।।
tataḥ sa vismayāviṣṭo hṛṣṭaromā dhanañjayaḥ| praṇamya śirasā devaṃ kṛtāñjalirabhāṣata||11.14||
Meaning
Then, Arjuna, filled with awe, his hair standing on end, bowing his head, and clasping his hands in reverence, spoke to the Lord:
तब आश्चर्य से भर उठे और रोमांचित हुए अर्जुन ने उस दिव्य रूप को सिर झुकाकर प्रणाम किया और हाथ जोड़कर इस प्रकार कहा।
Verse 15
अर्जुन उवाच पश्यामि देवांस्तव देव देहे सर्वांस्तथा भूतविशेषसङ्घान्। ब्रह्माणमीशं कमलासनस्थ मृषींश्च सर्वानुरगांश्च दिव्यान्।।11.15।।
arjuna uvāca paśyāmi devāṃstava deva dehe sarvāṃstathā bhūtaviśeṣasaṅghān| brahmāṇamīśaṃ kamalāsanastha mṛṣīṃśca sarvānuragāṃśca divyān||11.15||
Meaning
Arjuna said: O Almighty God! I see in You the powers of Nature, the various creatures of the world, the Progenitor on His lotus throne, the Sages, and the shining angels.
अर्जुन बोले — हे देव! मैं आपके शरीर में समस्त देवताओं को, अनेक प्रकार के प्राणियों के समूहों को, कमल के आसन पर विराजमान सृष्टिकर्ता ब्रह्मा को, समस्त ऋषियों को तथा दिव्य सर्पों को देख रहा हूँ।
Verse 16
अनेकबाहूदरवक्त्रनेत्रं पश्यामि त्वां सर्वतोऽनन्तरूपम्। नान्तं न मध्यं न पुनस्तवादिं पश्यामि विश्वेश्वर विश्वरूप।।11.16।।
anekabāhūdaravaktranetraṃ paśyāmi tvāṃ sarvato'nantarūpam| nāntaṃ na madhyaṃ na punastavādiṃ paśyāmi viśveśvara viśvarūpa||11.16||
Meaning
I see You, infinite in form, with faces, eyes, and limbs everywhere; with no beginning, middle, or end. O You, Lord of the Universe, whose form is universal!
हे विश्वेश्वर! हे विश्वरूप! मैं आपको सब ओर अनेक भुजाओं, उदरों, मुखों और नेत्रों वाला, अनन्त रूप वाला देख रहा हूँ; और आपके न आदि का, न मध्य का और न अन्त का ही दर्शन कर पा रहा हूँ।
Verse 17
किरीटिनं गदिनं चक्रिणं च तेजोराशिं सर्वतोदीप्तिमन्तम्। पश्यामि त्वां दुर्निरीक्ष्यं समन्ता द्दीप्तानलार्कद्युतिमप्रमेयम्।।11.17।।
kirīṭinaṃ gadinaṃ cakriṇaṃ ca tejorāśiṃ sarvatodīptimantam| paśyāmi tvāṃ durnirīkṣyaṃ samantā ddīptānalārkadyutimaprameyam||11.17||
Meaning
I see you with the crown, the scepter, and the discus; a blaze of splendor. Scarcely can I gaze upon you, so radiant you are, glowing like a blazing fire, brilliant as the sun, immeasurable.
मैं आपको मुकुट धारण किए हुए, गदा और चक्र लिए हुए, सब ओर से प्रकाशमान तेज की राशि के रूप में देख रहा हूँ; प्रज्वलित अग्नि और सूर्य के समान कान्ति वाले, अपरिमित तथा कठिनता से देखे जाने योग्य आपको देखना मेरे लिए दुष्कर है।
Verse 18
त्वमक्षरं परमं वेदितव्यं त्वमस्य विश्वस्य परं निधानम्। त्वमव्ययः शाश्वतधर्मगोप्ता सनातनस्त्वं पुरुषो मतो मे।।11.18।।
tvamakṣaraṃ paramaṃ veditavyaṃ tvamasya viśvasya paraṃ nidhānam| tvamavyayaḥ śāśvatadharmagoptā sanātanastvaṃ puruṣo mato me||11.18||
Meaning
You are imperishable, the only one worthy of being known, the priceless treasure-house of the universe, the immortal guardian of eternal life, and the everlasting spirit.
आप ही जानने योग्य परम अक्षर (अविनाशी) ब्रह्म हैं, आप ही इस समस्त विश्व के परम आश्रय हैं; आप ही अविनाशी, सनातन धर्म के रक्षक तथा शाश्वत पुरुष हैं — ऐसा मेरा निश्चय है।
Verse 19
अनादिमध्यान्तमनन्तवीर्य मनन्तबाहुं शशिसूर्यनेत्रम्। पश्यामि त्वां दीप्तहुताशवक्त्रम् स्वतेजसा विश्वमिदं तपन्तम्।।11.19।।
anādimadhyāntamanantavīrya manantabāhuṃ śaśisūryanetram| paśyāmi tvāṃ dīptahutāśavaktram svatejasā viśvamidaṃ tapantam||11.19||
Meaning
Without beginning, without middle, and without end, infinite in power, with arms all-embracing, the sun and moon as Your eyes, Your face beaming with the fire of sacrifice, flooding the whole universe with light.
मैं आपको आदि, मध्य और अन्त से रहित, अनन्त सामर्थ्य वाले, असंख्य भुजाओं वाले तथा चन्द्र और सूर्य रूपी नेत्रों वाले देख रहा हूँ; आपका मुख प्रज्वलित अग्नि के समान है और आप अपने तेज से इस सम्पूर्ण जगत् को तप्त कर रहे हैं।
Verse 20
द्यावापृथिव्योरिदमन्तरं हि व्याप्तं त्वयैकेन दिशश्च सर्वाः। दृष्ट्वाऽद्भुतं रूपमुग्रं तवेदं लोकत्रयं प्रव्यथितं महात्मन्।।11.20।।
dyāvāpṛthivyoridamantaraṃ hi vyāptaṃ tvayaikena diśaśca sarvāḥ| dṛṣṭvā'dbhutaṃ rūpamugraṃ tavedaṃ lokatrayaṃ pravyathitaṃ mahātman||11.20||
Meaning
Alone, you fill all the quarters of the sky, earth, and heaven, and the regions between. O Almighty Lord! Seeing your marvelous and awe-inspiring form, the spheres tremble with fear.
हे महात्मन्! स्वर्ग और पृथ्वी के बीच का यह सम्पूर्ण अन्तराल तथा समस्त दिशाएँ केवल आप अकेले से ही व्याप्त हैं। आपके इस अद्भुत और उग्र रूप को देखकर तीनों लोक व्यथित (भयभीत) हो रहे हैं।
Verse 21
अमी हि त्वां सुरसङ्घाः विशन्ति केचिद्भीताः प्राञ्जलयो गृणन्ति। स्वस्तीत्युक्त्वा महर्षिसिद्धसङ्घाः स्तुवन्ति त्वां स्तुतिभिः पुष्कलाभिः।।11.21।।
amī hi tvāṃ surasaṅghāḥ viśanti kecidbhītāḥ prāñjalayo gṛṇanti| svastītyuktvā maharṣisiddhasaṅghāḥ stuvanti tvāṃ stutibhiḥ puṣkalābhiḥ||11.21||
Meaning
The troops of celestial beings enter into You, some invoking You in fear, with folded palms; the great seers and adepts sing hymns to Your glory, saying, "All hail!"
ये देवताओं के समूह आप में प्रवेश कर रहे हैं; कुछ भयभीत होकर हाथ जोड़े आपका स्तवन कर रहे हैं; और महर्षियों तथा सिद्धों के समूह ‘कल्याण हो’ ऐसा कहकर श्रेष्ठ स्तुतियों से आपकी वन्दना कर रहे हैं।
Verse 22
रुद्रादित्या वसवो ये च साध्या विश्वेऽश्विनौ मरुतश्चोष्मपाश्च। गन्धर्वयक्षासुरसिद्धसङ्घा वीक्षन्ते त्वां विस्मिताश्चैव सर्वे।।11.22।।
rudrādityā vasavo ye ca sādhyā viśve'śvinau marutaścoṣmapāśca| gandharvayakṣāsurasiddhasaṅghā vīkṣante tvāṃ vismitāścaiva sarve||11.22||
Meaning
The vital forces, major stars, fire, earth, air, sky, sun, heaven, moon, and planets; the angels, guardians of the universe, divine healers, winds, fathers, heavenly singers, and hosts of mammon-worshippers, demons, and saints are all amazed.
रुद्र, आदित्य, वसु, साध्यगण, विश्वेदेव, दोनों अश्विनीकुमार, मरुद्गण, पितर तथा गन्धर्व, यक्ष, असुर और सिद्धों के समूह — ये सब विस्मित होकर आपको देख रहे हैं।
Verse 23
रूपं महत्ते बहुवक्त्रनेत्रं महाबाहो बहुबाहूरुपादम्। बहूदरं बहुदंष्ट्राकरालं दृष्ट्वा लोकाः प्रव्यथितास्तथाऽहम्।।11.23।।
rūpaṃ mahatte bahuvaktranetraṃ mahābāho bahubāhūrupādam| bahūdaraṃ bahudaṃṣṭrākarālaṃ dṛṣṭvā lokāḥ pravyathitāstathā'ham||11.23||
Meaning
Seeing Thy stupendous Form, O Most Mighty One, with its myriad faces, its innumerable eyes, limbs, and terrible jaws, I myself and all the worlds are overwhelmed with awe.
हे महाबाहु! अनेक मुखों और नेत्रों वाले, अनेक भुजाओं, जंघाओं और चरणों वाले, अनेक उदरों वाले तथा अनेक विकराल दाँतों से भयंकर आपके इस विराट् रूप को देखकर समस्त लोक व्यथित हो रहे हैं, और वैसे ही मैं भी।
Verse 24
नभःस्पृशं दीप्तमनेकवर्णं व्यात्ताननं दीप्तविशालनेत्रम्। दृष्ट्वा हि त्वां प्रव्यथितान्तरात्मा धृतिं न विन्दामि शमं च विष्णो।।11.24।।
nabhaḥspṛśaṃ dīptamanekavarṇaṃ vyāttānanaṃ dīptaviśālanetram| dṛṣṭvā hi tvāṃ pravyathitāntarātmā dhṛtiṃ na vindāmi śamaṃ ca viṣṇo||11.24||
Meaning
When I see You, touching the heavens, glowing with color, with open mouth and wide, fiery eyes, I am terrified. O my Lord! My courage and peace of mind abandon me.
हे विष्णो! आकाश को छूते हुए, अनेक रंगों से देदीप्यमान, खुले मुख वाले तथा प्रज्वलित विशाल नेत्रों वाले आपको देखकर मेरा अन्तःकरण व्याकुल हो उठा है; मुझे न धैर्य मिल रहा है और न शान्ति।
Verse 25
दंष्ट्राकरालानि च ते मुखानि दृष्ट्वैव कालानलसन्निभानि। दिशो न जाने न लभे च शर्म प्रसीद देवेश जगन्निवास।।11.25।।
daṃṣṭrākarālāni ca te mukhāni dṛṣṭvaiva kālānalasannibhāni| diśo na jāne na labhe ca śarma prasīda deveśa jagannivāsa||11.25||
Meaning
When I see Thy mouths with their fearful jaws, like glowing fires at the dissolution of creation, I lose all sense of place and find no rest. Be merciful, O Lord, in whom this universe abides!
प्रलयकाल की अग्नि के समान धधकते हुए आपके विकराल दाँतों वाले मुखों को देखकर मुझे दिशाओं का ज्ञान नहीं रहा और न ही सुख-शान्ति मिल रही है। हे देवेश! हे जगन्निवास (जगत् के आश्रय)! प्रसन्न होइए।
Verse 26
अमी च त्वां धृतराष्ट्रस्य पुत्राः सर्वे सहैवावनिपालसङ्घैः। भीष्मो द्रोणः सूतपुत्रस्तथाऽसौ सहास्मदीयैरपि योधमुख्यैः।।11.26।।
amī ca tvāṃ dhṛtarāṣṭrasya putrāḥ sarve sahaivāvanipālasaṅghaiḥ| bhīṣmo droṇaḥ sūtaputrastathā'sau sahāsmadīyairapi yodhamukhyaiḥ||11.26||
Meaning
All these sons of Dhritarashtra, along with the hosts of princes, Bheeshma, Drona, and Karna, as well as the other warrior chiefs on our side;
धृतराष्ट्र के ये समस्त पुत्र, उनके साथ राजाओं के समूह, तथा भीष्म, द्रोण और कर्ण (सूतपुत्र) — हमारी ओर के प्रमुख योद्धाओं सहित ये सब —
Verse 27
वक्त्राणि ते त्वरमाणा विशन्ति दंष्ट्राकरालानि भयानकानि। केचिद्विलग्ना दशनान्तरेषु संदृश्यन्ते चूर्णितैरुत्तमाङ्गैः।।11.27।।
vaktrāṇi te tvaramāṇā viśanti daṃṣṭrākarālāni bhayānakāni| kecidvilagnā daśanāntareṣu saṃdṛśyante cūrṇitairuttamāṅgaiḥ||11.27||
Meaning
See them all rushing headlong into Thy mouths, with terrible tusks, horrible to behold. Some are mangled between Thy jaws, with their heads crushed to atoms.
विकराल दाँतों वाले आपके भयानक मुखों में बड़े वेग से प्रवेश कर रहे हैं; उनमें से कुछ तो आपके दाँतों के बीच फँसे हुए चूर-चूर हुए सिरों के साथ दिखाई दे रहे हैं।
Verse 28
यथा नदीनां बहवोऽम्बुवेगाः समुद्रमेवाभिमुखाः द्रवन्ति। तथा तवामी नरलोकवीरा विशन्ति वक्त्राण्यभिविज्वलन्ति।।11.28।।
yathā nadīnāṃ bahavo'mbuvegāḥ samudramevābhimukhāḥ dravanti| tathā tavāmī naralokavīrā viśanti vaktrāṇyabhivijvalanti||11.28||
Meaning
As rivers in flood surge furiously towards the ocean, so these heroes, the greatest among men, fling themselves into Thy flaming mouths.
जैसे नदियों के अनेक जलप्रवाह वेग से समुद्र की ओर ही दौड़ते हैं, वैसे ही मनुष्यलोक के ये वीर आपके प्रज्वलित मुखों में प्रवेश कर रहे हैं।
Verse 29
यथा प्रदीप्तं ज्वलनं पतङ्गा विशन्ति नाशाय समृद्धवेगाः। तथैव नाशाय विशन्ति लोका स्तवापि वक्त्राणि समृद्धवेगाः।।11.29।।
yathā pradīptaṃ jvalanaṃ pataṅgā viśanti nāśāya samṛddhavegāḥ| tathaiva nāśāya viśanti lokā stavāpi vaktrāṇi samṛddhavegāḥ||11.29||
Meaning
As moths impetuously fly towards the flame, only to be killed, so these men rush into Your mouths to court their own destruction.
जैसे पतंगे अपने नाश के लिए बड़े वेग से प्रज्वलित अग्नि में कूद पड़ते हैं, वैसे ही ये सब लोग भी अपने विनाश के लिए बड़े वेग से आपके मुखों में प्रवेश कर रहे हैं।
Verse 30
लेलिह्यसे ग्रसमानः समन्ता ल्लोकान्समग्रान्वदनैर्ज्वलद्भिः। तेजोभिरापूर्य जगत्समग्रं भासस्तवोग्राः प्रतपन्ति विष्णो।।11.30।।
lelihyase grasamānaḥ samantā llokānsamagrānvadanairjvaladbhiḥ| tejobhirāpūrya jagatsamagraṃ bhāsastavogrāḥ pratapanti viṣṇo||11.30||
Meaning
You seem to swallow up the worlds, lapping them in flame. Your glory fills the universe. Your fierce rays beat down upon it irresistibly.
हे विष्णो! आप अपने प्रज्वलित मुखों से सब ओर के समस्त लोकों को ग्रसते हुए बार-बार चाट रहे हैं; आपका उग्र तेज सम्पूर्ण जगत् को परिपूर्ण करके उसे तपा रहा है।
Verse 31
आख्याहि मे को भवानुग्ररूपो नमोऽस्तु ते देववर प्रसीद। विज्ञातुमिच्छामि भवन्तमाद्यं न हि प्रजानामि तव प्रवृत्तिम्।।11.31।।
ākhyāhi me ko bhavānugrarūpo namo'stu te devavara prasīda| vijñātumicchāmi bhavantamādyaṃ na hi prajānāmi tava pravṛttim||11.31||
Meaning
Tell me then, who are You, who wears this dreadful form? I bow before You, O Mighty One! Have mercy, I pray, and let me see You as You were at first. I do not know what Your intentions are.
मुझे बताइए कि इतने उग्र रूप वाले आप कौन हैं? हे देवश्रेष्ठ! आपको नमस्कार हो; प्रसन्न होइए। मैं आदिपुरुष आपको भली-भाँति जानना चाहता हूँ, क्योंकि आपकी इस प्रवृत्ति (कर्म-व्यापार) को मैं नहीं समझ पा रहा हूँ।
Verse 32
श्री भगवानुवाच कालोऽस्मि लोकक्षयकृत्प्रवृद्धो लोकान्समाहर्तुमिह प्रवृत्तः। ऋतेऽपि त्वां न भविष्यन्ति सर्वे येऽवस्थिताः प्रत्यनीकेषु योधाः।।11.32।।
śrī bhagavānuvāca kālo'smi lokakṣayakṛtpravṛddho lokānsamāhartumiha pravṛttaḥ| ṛte'pi tvāṃ na bhaviṣyanti sarve ye'vasthitāḥ pratyanīkeṣu yodhāḥ||11.32||
Meaning
Lord Shri Krishna replied: I have shown myself to you as the Destroyer who lays waste the world and whose purpose is destruction. In spite of your efforts, all these warriors gathered for battle shall not escape death.
श्रीभगवान् बोले — मैं लोकों का संहार करने वाला बढ़ा हुआ काल हूँ, और इस समय इन लोकों का नाश करने में प्रवृत्त हूँ। शत्रुसेना में स्थित ये समस्त योद्धा तुम्हारे युद्ध किए बिना भी जीवित नहीं रहेंगे।
Verse 33
तस्मात्त्वमुत्तिष्ठ यशो लभस्व जित्वा शत्रून् भुङ्क्ष्व राज्यं समृद्धम्। मयैवैते निहताः पूर्वमेव निमित्तमात्रं भव सव्यसाचिन्।।11.33।।
tasmāttvamuttiṣṭha yaśo labhasva jitvā śatrūn bhuṅkṣva rājyaṃ samṛddham| mayaivaite nihatāḥ pūrvameva nimittamātraṃ bhava savyasācin||11.33||
Meaning
Then gird up your loins and conquer. Subdue your foes and enjoy the kingdom in prosperity. I have already doomed them. Be thou my instrument, Arjuna!
इसलिए तुम उठो और यश प्राप्त करो; शत्रुओं को जीतकर समृद्ध राज्य का भोग करो। ये सब तो मेरे द्वारा पहले ही मारे जा चुके हैं; हे सव्यसाची (अर्जुन)! तुम तो केवल निमित्तमात्र बन जाओ।
Verse 34
द्रोणं च भीष्मं च जयद्रथं च कर्णं तथाऽन्यानपि योधवीरान्। मया हतांस्त्वं जहि मा व्यथिष्ठा युध्यस्व जेतासि रणे सपत्नान्।।11.34।।
droṇaṃ ca bhīṣmaṃ ca jayadrathaṃ ca karṇaṃ tathā'nyānapi yodhavīrān| mayā hatāṃstvaṃ jahi mā vyathiṣṭhā yudhyasva jetāsi raṇe sapatnān||11.34||
Meaning
Drona, Bheeshma, Jayadratha, Karna, and other brave warriors - I have condemned them all. Destroy them; fight without fear. Your foes shall be crushed."
द्रोण, भीष्म, जयद्रथ, कर्ण तथा अन्य वीर योद्धा — ये सब मेरे द्वारा पहले ही मारे जा चुके हैं; तुम इन्हें मारो और व्यथित मत होओ। युद्ध करो; तुम रण में अपने शत्रुओं को अवश्य जीतोगे।
Verse 35
सञ्जय उवाच एतच्छ्रुत्वा वचनं केशवस्य कृताञ्जलिर्वेपमानः किरीटी। नमस्कृत्वा भूय एवाह कृष्णं सगद्गदं भीतभीतः प्रणम्य।।11.35।।
sañjaya uvāca etacchrutvā vacanaṃ keśavasya kṛtāñjalirvepamānaḥ kirīṭī| namaskṛtvā bhūya evāha kṛṣṇaṃ sagadgadaṃ bhītabhītaḥ praṇamya||11.35||
Meaning
Sanjaya continued: "Having heard these words from the Lord Shri Krishna, the Prince Arjuna, with folded hands trembling, prostrated himself and with a choked voice, bowing down again and again, and overwhelmed with awe, once more addressed the Lord.
संजय ने कहा — श्रीकृष्ण (केशव) के इन वचनों को सुनकर मुकुटधारी अर्जुन ने हाथ जोड़कर, काँपते हुए और अत्यन्त भयभीत होकर नमस्कार किया; और फिर गद्गद वाणी से प्रणाम करते हुए श्रीकृष्ण से इस प्रकार कहा।
Verse 36
अर्जुन उवाच स्थाने हृषीकेश तव प्रकीर्त्या जगत् प्रहृष्यत्यनुरज्यते च। रक्षांसि भीतानि दिशो द्रवन्ति सर्वे नमस्यन्ति च सिद्धसङ्घाः।।11.36।।
arjuna uvāca sthāne hṛṣīkeśa tava prakīrtyā jagat prahṛṣyatyanurajyate ca| rakṣāṃsi bhītāni diśo dravanti sarve namasyanti ca siddhasaṅghāḥ||11.36||
Meaning
Arjuna said: My Lord! It is natural for the world to revel and rejoice when singing praises of Your glory; the demons fly in fear and the saints offer You their salutations.
अर्जुन बोले — हे हृषीकेश! यह उचित ही है कि आपकी कीर्ति का गान करते हुए संसार हर्षित होता है और आप में अनुरक्त (प्रेममग्न) होता है; राक्षस भयभीत होकर दिशाओं में भाग जाते हैं और समस्त सिद्धगण आपको प्रणाम करते हैं।
Verse 37
कस्माच्च ते न नमेरन्महात्मन् गरीयसे ब्रह्मणोऽप्यादिकर्त्रे। अनन्त देवेश जगन्निवास त्वमक्षरं सदसत्तत्परं यत्।।11.37।।
kasmācca te na nameranmahātman garīyase brahmaṇo'pyādikartre| ananta deveśa jagannivāsa tvamakṣaraṃ sadasattatparaṃ yat||11.37||
Meaning
How else should they do? O Supreme Self, greater than the powers of creation, the first cause, infinite, the Lord of Lords, the home of the universe, imperishable, being and non-being, yet transcending both.
हे महात्मन्! ये आपको नमस्कार क्यों न करें? आप तो ब्रह्मा से भी श्रेष्ठ और सृष्टि के आदिकर्ता हैं। हे अनन्त! हे देवेश! हे जगन्निवास! आप ही अक्षर ब्रह्म हैं, आप ही सत् और असत् हैं, और इन दोनों से परे जो कुछ है, वह भी आप ही हैं।
Verse 38
त्वमादिदेवः पुरुषः पुराण स्त्वमस्य विश्वस्य परं निधानम्। वेत्तासि वेद्यं च परं च धाम त्वया ततं विश्वमनन्तरूप।।11.38।।
tvamādidevaḥ puruṣaḥ purāṇa stvamasya viśvasya paraṃ nidhānam| vettāsi vedyaṃ ca paraṃ ca dhāma tvayā tataṃ viśvamanantarūpa||11.38||
Meaning
You are the Primal God, the Ancient One, the Supreme Abode of this universe, the Knower, the Knowledge, and the Final Home. You fill everything. Your form is infinite.
आप ही आदिदेव हैं, सनातन पुरुष हैं, तथा इस विश्व के परम आश्रय हैं; आप ही जानने वाले हैं, जानने योग्य हैं और परमधाम भी आप ही हैं। हे अनन्तरूप! आपसे ही यह सम्पूर्ण विश्व व्याप्त है।
Verse 39
वायुर्यमोऽग्निर्वरुणः शशाङ्कः प्रजापतिस्त्वं प्रपितामहश्च। नमो नमस्तेऽस्तु सहस्रकृत्वः पुनश्च भूयोऽपि नमो नमस्ते।।11.39।।
vāyuryamo'gnirvaruṇaḥ śaśāṅkaḥ prajāpatistvaṃ prapitāmahaśca| namo namaste'stu sahasrakṛtvaḥ punaśca bhūyo'pi namo namaste||11.39||
Meaning
You are the wind, you are death, you are the fire, the water, the moon, the father, and the grandfather. Honor and glory to you a thousand and a thousand times! Again and again, salutations to you, O my Lord!
आप ही वायु, यमराज, अग्नि, वरुण और चन्द्रमा हैं; आप ही प्रजापति तथा सबके आदि पितामह हैं। आपको हज़ारों बार नमस्कार हो, और फिर भी बार-बार नमस्कार हो।
Verse 40
नमः पुरस्तादथ पृष्ठतस्ते नमोऽस्तु ते सर्वत एव सर्व। अनन्तवीर्यामितविक्रमस्त्वं सर्वं समाप्नोषि ततोऽसि सर्वः।।11.40।।
namaḥ purastādatha pṛṣṭhataste namo'stu te sarvata eva sarva| anantavīryāmitavikramastvaṃ sarvaṃ samāpnoṣi tato'si sarvaḥ||11.40||
Meaning
Salutations to Thee in front and on all sides, Thou who encompasseth me round about. Thy power is infinite; Thy majesty immeasurable; Thou upholdest all things; indeed, Thou Thyself art All.
हे सर्वस्वरूप! आपको आगे से और पीछे से नमस्कार हो; सब ओर से आपको नमस्कार हो। आप अनन्त सामर्थ्य और अपरिमित पराक्रम वाले हैं; आप सब कुछ व्याप्त किए हुए हैं, इसलिए आप ही सर्वस्व हैं।
Verse 41
सखेति मत्वा प्रसभं यदुक्तं हे कृष्ण हे यादव हे सखेति। अजानता महिमानं तवेदं मया प्रमादात्प्रणयेन वापि।।11.41।।
sakheti matvā prasabhaṃ yaduktaṃ he kṛṣṇa he yādava he sakheti| ajānatā mahimānaṃ tavedaṃ mayā pramādātpraṇayena vāpi||11.41||
Meaning
Whatever I have said to you in rashness, taking you only as a friend and addressing you as “O Krishna! O Yadava! O Friend!” in thoughtless familiarity, without understanding your greatness;
आपकी इस महिमा को न जानते हुए, आपको केवल अपना सखा मानकर, प्रमादवश अथवा प्रेमवश मैंने जो कुछ हठपूर्वक ‘हे कृष्ण! हे यादव! हे सखा!’ कहकर सम्बोधित किया —
Verse 42
यच्चावहासार्थमसत्कृतोऽसि विहारशय्यासनभोजनेषु। एकोऽथवाप्यच्युत तत्समक्षं तत्क्षामये त्वामहमप्रमेयम्।।11.42।।
yaccāvahāsārthamasatkṛto'si vihāraśayyāsanabhojaneṣu| eko'thavāpyacyuta tatsamakṣaṃ tatkṣāmaye tvāmahamaprameyam||11.42||
Meaning
Whatever insults I have offered to You in jest, in sport, in repose, in conversation, or at a banquet, alone or in a crowd, I ask for Your forgiveness for them all, O You Who are without equal!
और हे अच्युत! विहार, शय्या, आसन तथा भोजन के समय, अकेले में अथवा दूसरों के सामने, हँसी-मज़ाक में मैंने जो आपका अनादर किया — हे अप्रमेय (अपरिमित)! उन सब अपराधों के लिए मैं आपसे क्षमा माँगता हूँ।
Verse 43
पितासि लोकस्य चराचरस्य त्वमस्य पूज्यश्च गुरुर्गरीयान्। न त्वत्समोऽस्त्यभ्यधिकः कुतोऽन्यो लोकत्रयेऽप्यप्रतिमप्रभाव।।11.43।।
pitāsi lokasya carācarasya tvamasya pūjyaśca gururgarīyān| na tvatsamo'styabhyadhikaḥ kuto'nyo lokatraye'pyapratimaprabhāva||11.43||
Meaning
For you are the Father of all things movable and immovable, the Worshipful, the Master of Masters! In all the worlds, there is none equal to you; how then could there be one superior, O you who stand alone, Supreme?
आप इस चराचर जगत् के पिता हैं, परम पूज्य हैं तथा गुरुओं के भी महान् गुरु हैं। हे अप्रतिम प्रभाव वाले! तीनों लोकों में आपके समान दूसरा कोई नहीं है, फिर आपसे बढ़कर तो कोई कैसे हो सकता है?
Verse 44
तस्मात्प्रणम्य प्रणिधाय कायं प्रसादये त्वामहमीशमीड्यम्। पितेव पुत्रस्य सखेव सख्युः प्रियः प्रियायार्हसि देव सोढुम्।।11.44।।
tasmātpraṇamya praṇidhāya kāyaṃ prasādaye tvāmahamīśamīḍyam| piteva putrasya sakheva sakhyuḥ priyaḥ priyāyārhasi deva soḍhum||11.44||
Meaning
Therefore, I prostrate myself before You, O Lord! Most Adorable! I salute You, and I ask for Your blessing. Only You can be trusted to bear with me, like a father to a son, like a friend to a friend, and like a lover to his beloved.
इसलिए मैं अपने शरीर को भली-भाँति झुकाकर प्रणाम करता हूँ और स्तुति के योग्य आप ईश्वर को प्रसन्न करना चाहता हूँ। हे देव! जैसे पिता पुत्र के, सखा सखा के और प्रेमी अपने प्रिय के अपराध सह लेता है, वैसे ही आप मेरे अपराधों को सहन करने की कृपा करें।
Verse 45
अदृष्टपूर्वं हृषितोऽस्मि दृष्ट्वा भयेन च प्रव्यथितं मनो मे। तदेव मे दर्शय देव रूपं प्रसीद देवेश जगन्निवास।।11.45।।
adṛṣṭapūrvaṃ hṛṣito'smi dṛṣṭvā bhayena ca pravyathitaṃ mano me| tadeva me darśaya deva rūpaṃ prasīda deveśa jagannivāsa||11.45||
Meaning
I rejoice that I have seen what no man has ever seen before; yet, O Lord! I am overwhelmed with fear. Please take on the form I know. Be merciful, O Lord! You who are the home of the entire universe.
पहले कभी न देखे गए इस रूप को देखकर मैं हर्षित हूँ, किन्तु मेरा मन भय से व्याकुल भी हो उठा है। इसलिए हे देव! आप मुझे अपना वही (पूर्व) रूप दिखाइए। हे देवेश! हे जगन्निवास! प्रसन्न होइए।
Verse 46
किरीटिनं गदिनं चक्रहस्त मिच्छामि त्वां द्रष्टुमहं तथैव। तेनैव रूपेण चतुर्भुजेन सहस्रबाहो भव विश्वमूर्ते।।11.46।।
kirīṭinaṃ gadinaṃ cakrahasta micchāmi tvāṃ draṣṭumahaṃ tathaiva| tenaiva rūpeṇa caturbhujena sahasrabāho bhava viśvamūrte||11.46||
Meaning
I long to see Thee as Thou wert before, with the crown, the scepter, and the discus in Thy hands; in Thy other form, with Thy four hands, O Thou whose arms are countless and whose forms are infinite.
मैं आपको पहले की भाँति ही मुकुट धारण किए हुए, हाथों में गदा और चक्र लिए हुए देखना चाहता हूँ। हे सहस्रबाहु! हे विश्वमूर्ते! आप उसी चतुर्भुज रूप में प्रकट हो जाइए।
Verse 47
श्री भगवानुवाच मया प्रसन्नेन तवार्जुनेदं रूपं परं दर्शितमात्मयोगात्। तेजोमयं विश्वमनन्तमाद्यं यन्मे त्वदन्येन न दृष्टपूर्वम्।।11.47।।
śrī bhagavānuvāca mayā prasannena tavārjunedaṃ rūpaṃ paraṃ darśitamātmayogāt| tejomayaṃ viśvamanantamādyaṃ yanme tvadanyena na dṛṣṭapūrvam||11.47||
Meaning
Lord Shri Krishna replied: My beloved friend! It is only through My grace and power that you have been able to see this vision of splendour, the Universal, the Infinite, the Original. Never has it been seen by anyone else.
श्रीभगवान् बोले — हे अर्जुन! मैंने प्रसन्न होकर अपनी योगशक्ति से तुम्हें यह परम तेजोमय, सर्वव्यापी, अनन्त और आदिस्वरूप दिखाया है; तुमसे पहले इसे और किसी ने नहीं देखा।
Verse 48
न वेदयज्ञाध्ययनैर्न दानै र्न च क्रियाभिर्न तपोभिरुग्रैः। एवंरूपः शक्य अहं नृलोके द्रष्टुं त्वदन्येन कुरुप्रवीर।।11.48।।
na vedayajñādhyayanairna dānai rna ca kriyābhirna tapobhirugraiḥ| evaṃrūpaḥ śakya ahaṃ nṛloke draṣṭuṃ tvadanyena kurupravīra||11.48||
Meaning
It is not possible for man on earth to see what thou hast seen, O thou foremost hero of the Kuru-clan, through study of the scriptures, sacrifice or gift, ritual or rigorous austerity!
हे कुरुश्रेष्ठ वीर (अर्जुन)! इस मनुष्यलोक में तुम्हारे अतिरिक्त और कोई भी न वेद-यज्ञ के अध्ययन से, न दान से, न शुभ कर्मों से और न ही उग्र तपस्या से मुझे इस रूप में देख सकता है।
Verse 49
मा ते व्यथा मा च विमूढभावो दृष्ट्वा रूपं घोरमीदृङ्ममेदम्। व्यपेतभीः प्रीतमनाः पुनस्त्वं तदेव मे रूपमिदं प्रपश्य।।11.49।।
mā te vyathā mā ca vimūḍhabhāvo dṛṣṭvā rūpaṃ ghoramīdṛṅmamedam| vyapetabhīḥ prītamanāḥ punastvaṃ tadeva me rūpamidaṃ prapaśya||11.49||
Meaning
Do not be afraid or confused by the terrible vision. Put away your fear and, with a joyful mind, see Me again in My usual form.
मेरे इस घोर रूप को देखकर तुम्हें न तो व्यथा होनी चाहिए और न ही मूढ़ता (घबराहट)। तुम भय छोड़कर प्रसन्न मन से फिर से मेरे उसी (पूर्व) रूप को देखो।
Verse 50
सञ्जय उवाच इत्यर्जुनं वासुदेवस्तथोक्त्वा स्वकं रूपं दर्शयामास भूयः। आश्वासयामास च भीतमेनं भूत्वा पुनः सौम्यवपुर्महात्मा।।11.50।।
sañjaya uvāca ityarjunaṃ vāsudevastathoktvā svakaṃ rūpaṃ darśayāmāsa bhūyaḥ| āśvāsayāmāsa ca bhītamenaṃ bhūtvā punaḥ saumyavapurmahātmā||11.50||
Meaning
Sanjaya continued: "Having thus spoken to Arjuna, Lord Shri Krishna showed Himself again in His accustomed form; and the Mighty Lord, in gentle tones, softly consoled him who had recently trembled with fear.
संजय ने कहा — अर्जुन से इस प्रकार कहकर वासुदेव श्रीकृष्ण ने फिर अपना (पूर्व) रूप दिखाया; और सौम्य रूप धारण करके उन महात्मा ने भयभीत हुए अर्जुन को आश्वासन दिया।
Verse 51
अर्जुन उवाच दृष्ट्वेदं मानुषं रूपं तवसौम्यं जनार्दन। इदानीमस्मि संवृत्तः सचेताः प्रकृतिं गतः।।11.51।।
arjuna uvāca dṛṣṭvedaṃ mānuṣaṃ rūpaṃ tavasaumyaṃ janārdana| idānīmasmi saṃvṛttaḥ sacetāḥ prakṛtiṃ gataḥ||11.51||
Meaning
Arjuna said: Seeing You in Your gentle human form, my Lord, I am myself again, calm once more.
अर्जुन बोले — हे जनार्दन! आपके इस सौम्य मनुष्य-रूप को देखकर अब मैं स्वस्थचित्त होकर अपनी स्वाभाविक स्थिति को प्राप्त हो गया हूँ।
Verse 52
श्री भगवानुवाच सुदुर्दर्शमिदं रूपं दृष्टवानसि यन्मम। देवा अप्यस्य रूपस्य नित्यं दर्शनकाङ्क्षिणः।।11.52।।
śrī bhagavānuvāca sudurdarśamidaṃ rūpaṃ dṛṣṭavānasi yanmama| devā apyasya rūpasya nityaṃ darśanakāṅkṣiṇaḥ||11.52||
Meaning
Lord Shri Krishna replied: It is difficult to see the vision of Me that thou hast seen. Even the most powerful have longed for it in vain.
श्रीभगवान् बोले — मेरा यह रूप, जिसे तुमने देखा है, अत्यन्त दुर्लभ है; देवता भी सदा इस रूप के दर्शन की लालसा रखते हैं।
Verse 53
नाहं वेदैर्न तपसा न दानेन न चेज्यया। शक्य एवंविधो द्रष्टुं दृष्टवानसि मां यथा।।11.53।।
nāhaṃ vedairna tapasā na dānena na cejyayā| śakya evaṃvidho draṣṭuṃ dṛṣṭavānasi māṃ yathā||11.53||
Meaning
It is not possible to see Me as you have done through studying the scriptures, performing austerities, giving gifts, or making sacrifices.
तुमने जैसे मुझे देखा है, उस रूप में मुझे न वेदों से, न तप से, न दान से और न यज्ञ से ही देखा जा सकता है।
Verse 54
भक्त्या त्वनन्यया शक्यमहमेवंविधोऽर्जुन। ज्ञातुं दृष्टुं च तत्त्वेन प्रवेष्टुं च परंतप।।11.54।।
bhaktyā tvananyayā śakyamahamevaṃvidho'rjuna| jñātuṃ dṛṣṭuṃ ca tattvena praveṣṭuṃ ca paraṃtapa||11.54||
Meaning
Only through tireless devotion can I be seen and known; only in this way can a person become one with Me, O Arjuna!
हे परंतप अर्जुन! किन्तु अनन्य (एकनिष्ठ) भक्ति के द्वारा ही मुझे इस रूप में यथार्थ रूप से जाना, देखा और मुझमें प्रवेश किया जा सकता है।
Verse 55
मत्कर्मकृन्मत्परमो मद्भक्तः सङ्गवर्जितः। निर्वैरः सर्वभूतेषु यः स मामेति पाण्डव।।11.55।।
matkarmakṛnmatparamo madbhaktaḥ saṅgavarjitaḥ| nirvairaḥ sarvabhūteṣu yaḥ sa māmeti pāṇḍava||11.55||
Meaning
He who does every action for My sake, to whom I am the final goal, who loves Me alone and hates no one—O My dearest son, only he can realize Me!
हे पाण्डव! जो मनुष्य मेरे लिए ही सब कर्म करता है, मुझे ही परम लक्ष्य मानता है, मेरा भक्त है, आसक्ति से रहित है और समस्त प्राणियों के प्रति वैरभाव से रहित है — वही मुझे प्राप्त होता है।
