- Dharmagya
- Scriptures
- Bhagavad Geeta
- Chapter 15
Chapter 15
पुरुषोत्तमयोग
The Yoga of the Supreme Divine Personality
Verses
Verse 1
श्री भगवानुवाच ऊर्ध्वमूलमधःशाखमश्वत्थं प्राहुरव्ययम्। छन्दांसि यस्य पर्णानि यस्तं वेद स वेदवित्।।15.1।।
śrī bhagavānuvāca ūrdhvamūlamadhaḥśākhamaśvatthaṃ prāhuravyayam| chandāṃsi yasya parṇāni yastaṃ veda sa vedavit||15.1||
Meaning
Lord Shri Krishna continued: This phenomenal creation, which is both ephemeral and eternal, is like a tree, with its seed above in the Highest and its ramifications below on this earth. The scriptures are its leaves, and he who understands this knows.
श्रीभगवान् बोले — मनीषी इस संसार को एक अव्यय अश्वत्थ (पीपल) वृक्ष के समान कहते हैं, जिसकी जड़ें ऊपर (परमात्मा में) हैं और शाखाएँ नीचे (इस लोक में) फैली हुई हैं; वेदों के मन्त्र ही जिसके पत्ते हैं। जो इस वृक्ष के रहस्य को जान लेता है, वही वास्तव में वेद का ज्ञाता है।
Verse 2
अधश्चोर्ध्वं प्रसृतास्तस्य शाखा गुणप्रवृद्धा विषयप्रवालाः। अधश्च मूलान्यनुसन्ततानि कर्मानुबन्धीनि मनुष्यलोके।।15.2।।
adhaścordhvaṃ prasṛtāstasya śākhā guṇapravṛddhā viṣayapravālāḥ| adhaśca mūlānyanusantatāni karmānubandhīni manuṣyaloke||15.2||
Meaning
Its branches shoot upwards and downwards, deriving their nourishment from the qualities; its buds are the objects of sense; and its roots, which follow the law, causing man's regeneration and degeneration, pierce downwards into the soil.
उस संसाररूपी वृक्ष की शाखाएँ तीनों गुणों (सत्त्व, रज, तम) से पुष्ट होकर नीचे और ऊपर — सर्वत्र फैली हुई हैं, और विषय (इन्द्रियों के भोग) ही उसके कोमल कोंपल (नवीन अंकुर) हैं। इसकी कुछ जड़ें नीचे की ओर भी फैलकर मनुष्यलोक में कर्मों के बन्धन उत्पन्न करती रहती हैं।
Verse 3
न रूपमस्येह तथोपलभ्यते नान्तो न चादिर्न च संप्रतिष्ठा। अश्वत्थमेनं सुविरूढमूल मसङ्गशस्त्रेण दृढेन छित्त्वा।।15.3।।
na rūpamasyeha tathopalabhyate nānto na cādirna ca saṃpratiṣṭhā| aśvatthamenaṃ suvirūḍhamūla masaṅgaśastreṇa dṛḍhena chittvā||15.3||
Meaning
In this world, its true form is not known, neither its origin nor its end, and its strength is not understood—until the tree, with its roots striking deep into the earth, is hewn down by the sharp axe of non-attachment.
इस संसारवृक्ष का यथार्थ स्वरूप यहाँ सहज में दिखाई नहीं देता — न इसका आदि जाना जाता है, न अन्त और न ही इसकी स्थिति का आधार। अतः गहराई तक जमी इस अश्वत्थ की दृढ़ जड़ों को वैराग्य (आसक्तिरहितता) रूपी प्रबल कुल्हाड़ी से काट डालना चाहिए।
Verse 4
ततः पदं तत्परिमार्गितव्य यस्मिन्गता न निवर्तन्ति भूयः। तमेव चाद्यं पुरुषं प्रपद्ये यतः प्रवृत्तिः प्रसृता पुराणी।।15.4।।
tataḥ padaṃ tatparimārgitavya yasmingatā na nivartanti bhūyaḥ| tameva cādyaṃ puruṣaṃ prapadye yataḥ pravṛttiḥ prasṛtā purāṇī||15.4||
Meaning
Beyond lies the path, from which, once found, there is no return. This is the Primal God from whom this ancient creation has sprung.
जड़ काटने के पश्चात् उस परमपद की खोज करनी चाहिए, जहाँ पहुँचकर मनुष्य फिर लौटकर नहीं आता। ऐसे साधक को यह संकल्प लेना चाहिए कि — जिस आदिपुरुष से यह सनातन सृष्टि-प्रवृत्ति विस्तार पाती आई है, मैं उसी की शरण में जाता हूँ।
Verse 5
निर्मानमोहा जितसङ्गदोषा अध्यात्मनित्या विनिवृत्तकामाः। द्वन्द्वैर्विमुक्ताः सुखदुःखसंज्ञै र्गच्छन्त्यमूढाः पदमव्ययं तत्।।15.5।।
nirmānamohā jitasaṅgadoṣā adhyātmanityā vinivṛttakāmāḥ| dvandvairvimuktāḥ sukhaduḥkhasaṃjñai rgacchantyamūḍhāḥ padamavyayaṃ tat||15.5||
Meaning
The wise attain Eternity when, freed from pride and delusion, they have conquered their love for the things of sense; when, renouncing desire and fixing their gaze on the Self, they cease to be tossed to and fro by the opposing sensations, such as pleasure and pain.
जो मान और मोह से रहित हैं, जिन्होंने आसक्ति के दोष पर विजय पा ली है, जो निरन्तर आत्मस्वरूप में स्थित रहते हैं, जिनकी कामनाएँ शान्त हो चुकी हैं, तथा जो सुख-दुःख जैसे द्वन्द्वों से मुक्त हैं — ऐसे मोहरहित ज्ञानीजन उस अविनाशी परमपद को प्राप्त कर लेते हैं।
Verse 6
न तद्भासयते सूर्यो न शशाङ्को न पावकः। यद्गत्वा न निवर्तन्ते तद्धाम परमं मम।।15.6।।
na tadbhāsayate sūryo na śaśāṅko na pāvakaḥ| yadgatvā na nivartante taddhāma paramaṃ mama||15.6||
Meaning
Neither the sun, nor the moon, nor fire shines there. Those who go there never come back. For, O Arjuna, that is my celestial home!
उस परमधाम को न सूर्य प्रकाशित कर सकता है, न चन्द्रमा और न अग्नि; जहाँ पहुँचकर जीव फिर इस संसार में नहीं लौटते — वही मेरा सर्वोत्तम धाम है।
Verse 7
ममैवांशो जीवलोके जीवभूतः सनातनः। मनःषष्ठानीन्द्रियाणि प्रकृतिस्थानि कर्षति।।15.7।।
mamaivāṃśo jīvaloke jīvabhūtaḥ sanātanaḥ| manaḥṣaṣṭhānīndriyāṇi prakṛtisthāni karṣati||15.7||
Meaning
It is only a very small part of My Eternal Self, which is the life of the universe, that draws around itself the six senses, with the mind being the last, which have their source in Nature.
इस जीवलोक में जो सनातन जीवात्मा है, वह मेरा ही अंश है। वही प्रकृति में स्थित मन सहित छहों इन्द्रियों (श्रोत्र, त्वचा, नेत्र, रसना, घ्राण और मन) को अपनी ओर आकर्षित करके धारण करता है।
Verse 8
शरीरं यदवाप्नोति यच्चाप्युत्क्रामतीश्वरः। गृहीत्वैतानि संयाति वायुर्गन्धानिवाशयात्।।15.8।।
śarīraṃ yadavāpnoti yaccāpyutkrāmatīśvaraḥ| gṛhītvaitāni saṃyāti vāyurgandhānivāśayāt||15.8||
Meaning
When the Supreme Lord enters a body or leaves it, He gathers these senses together and travels with them, as the wind gathers perfume while passing through the flowers.
जैसे वायु पुष्पों से सुगन्ध को साथ लेकर चलती है, वैसे ही यह जीवात्मा (देह का स्वामी) जब किसी शरीर को ग्रहण करता है अथवा उसे त्यागकर जाता है, तब इन मन तथा इन्द्रियों को साथ लेकर ही गमन करता है।
Verse 9
श्रोत्रं चक्षुः स्पर्शनं च रसनं घ्राणमेव च। अधिष्ठाय मनश्चायं विषयानुपसेवते।।15.9।।
śrotraṃ cakṣuḥ sparśanaṃ ca rasanaṃ ghrāṇameva ca| adhiṣṭhāya manaścāyaṃ viṣayānupasevate||15.9||
Meaning
He is the perception of the ear, the eye, the touch, the taste, the smell, and the mind; and the enjoyment of the things they perceive is also His.
वही जीव श्रोत्र, नेत्र, त्वचा, रसना, घ्राण तथा मन — इन सबका आश्रय लेकर उनके द्वारा विषयों का भोग करता है।
Verse 10
उत्क्रामन्तं स्थितं वापि भुञ्जानं वा गुणान्वितम्। विमूढा नानुपश्यन्ति पश्यन्ति ज्ञानचक्षुषः।।15.10।।
utkrāmantaṃ sthitaṃ vāpi bhuñjānaṃ vā guṇānvitam| vimūḍhā nānupaśyanti paśyanti jñānacakṣuṣaḥ||15.10||
Meaning
The ignorant do not see that it is He who is present in life and departs at death, or even that it is He who enjoys pleasure through the qualities. Only the eye of wisdom sees this.
शरीर छोड़ते समय, उसमें स्थित रहते समय अथवा गुणों के सम्बन्ध से विषयों को भोगते समय भी जो यह जीवात्मा कार्य करता रहता है — उसे मूढ़ (अज्ञानी) जन नहीं देख पाते; केवल ज्ञानरूपी नेत्र वाले विवेकी पुरुष ही उसे देख पाते हैं।
Verse 11
यतन्तो योगिनश्चैनं पश्यन्त्यात्मन्यवस्थितम्। यतन्तोऽप्यकृतात्मानो नैनं पश्यन्त्यचेतसः।।15.11।।
yatanto yoginaścainaṃ paśyantyātmanyavasthitam| yatanto'pyakṛtātmāno nainaṃ paśyantyacetasaḥ||15.11||
Meaning
The saints, with great effort, find Him within themselves; however, the unintelligent, despite their efforts, cannot control their minds.
प्रयत्नशील योगीजन इस आत्मा को अपने भीतर स्थित अनुभव कर लेते हैं; किन्तु जिनका अन्तःकरण शुद्ध नहीं है, ऐसे विवेकहीन लोग प्रयत्न करने पर भी इसका दर्शन नहीं कर पाते।
Verse 12
यदादित्यगतं तेजो जगद्भासयतेऽखिलम्। यच्चन्द्रमसि यच्चाग्नौ तत्तेजो विद्धि मामकम्।।15.12।।
yadādityagataṃ tejo jagadbhāsayate'khilam| yaccandramasi yaccāgnau tattejo viddhi māmakam||15.12||
Meaning
Remember that the light which proceeds from the sun, illuminating the whole world, and the light which is in the moon, and that which is in the fire, all are born of me.
जो तेज सूर्य में स्थित होकर समस्त जगत् को प्रकाशित करता है, तथा जो प्रकाश चन्द्रमा में और अग्नि में है — उस सम्पूर्ण तेज को तुम मेरा ही जानो।
Verse 13
गामाविश्य च भूतानि धारयाम्यहमोजसा। पुष्णामि चौषधीः सर्वाः सोमो भूत्वा रसात्मकः।।15.13।।
gāmāviśya ca bhūtāni dhārayāmyahamojasā| puṣṇāmi cauṣadhīḥ sarvāḥ somo bhūtvā rasātmakaḥ||15.13||
Meaning
I enter this world and animate all My creatures with My vitality; and by My cool moonbeams, I nourish the plants.
मैं ही पृथ्वी में प्रवेश करके अपनी शक्ति (ओज) से समस्त प्राणियों को धारण करता हूँ, और रसमय सोम (अमृतमय चन्द्रमा) बनकर समस्त औषधियों एवं वनस्पतियों का पोषण करता हूँ।
Verse 14
अहं वैश्वानरो भूत्वा प्राणिनां देहमाश्रितः। प्राणापानसमायुक्तः पचाम्यन्नं चतुर्विधम्।।15.14।।
ahaṃ vaiśvānaro bhūtvā prāṇināṃ dehamāśritaḥ| prāṇāpānasamāyuktaḥ pacāmyannaṃ caturvidham||15.14||
Meaning
Becoming the fire of life, I pass into their bodies and, uniting with the vital streams of Prāṇa and Apāna, I digest the various kinds of food.
मैं ही वैश्वानर (जठराग्नि) रूप होकर प्राणियों के शरीर में स्थित रहता हूँ और प्राण तथा अपान वायु से युक्त होकर चार प्रकार के अन्न (चबाकर, चूसकर, चाटकर और पीकर ग्रहण किए जाने वाले भोजन) को पचाता हूँ।
Verse 15
सर्वस्य चाहं हृदि सन्निविष्टो मत्तः स्मृतिर्ज्ञानमपोहनं च। वेदैश्च सर्वैरहमेव वेद्यो वेदान्तकृद्वेदविदेव चाहम्।।15.15।।
sarvasya cāhaṃ hṛdi sanniviṣṭo mattaḥ smṛtirjñānamapohanaṃ ca| vedaiśca sarvairahameva vedyo vedāntakṛdvedavideva cāham||15.15||
Meaning
I am enthroned in the hearts of all; memory, wisdom, and discrimination owe their origins to Me. I am He Who is to be realized in the scriptures; I inspire their wisdom, and I know their truth.
मैं ही समस्त प्राणियों के हृदय में विराजमान हूँ; स्मृति, ज्ञान और विवेक (संशय का नाश) मुझसे ही उत्पन्न होते हैं। समस्त वेदों के द्वारा जानने योग्य भी मैं ही हूँ; वेदान्त का रचयिता तथा वेदों का यथार्थ ज्ञाता भी मैं ही हूँ।
Verse 16
द्वाविमौ पुरुषौ लोके क्षरश्चाक्षर एव च। क्षरः सर्वाणि भूतानि कूटस्थोऽक्षर उच्यते।।15.16।।
dvāvimau puruṣau loke kṣaraścākṣara eva ca| kṣaraḥ sarvāṇi bhūtāni kūṭastho'kṣara ucyate||15.16||
Meaning
There are two aspects in Nature: the perishable and the imperishable. All life in this world belongs to the former, while the unchanging element belongs to the latter.
इस संसार में दो प्रकार के पुरुष हैं — क्षर (नाशवान्) और अक्षर (अविनाशी)। समस्त प्राणियों के शरीर क्षर कहलाते हैं, और जो उनमें अपरिवर्तनशील (कूटस्थ) तत्त्व है, वह अक्षर कहलाता है।
Verse 17
उत्तमः पुरुषस्त्वन्यः परमात्मेत्युदाहृतः। यो लोकत्रयमाविश्य बिभर्त्यव्यय ईश्वरः।।15.17।।
uttamaḥ puruṣastvanyaḥ paramātmetyudāhṛtaḥ| yo lokatrayamāviśya bibhartyavyaya īśvaraḥ||15.17||
Meaning
But I am higher than all, the Supreme God, the Absolute Self, the Eternal Lord, who pervades and upholds all the worlds.
किन्तु इन दोनों से भिन्न एक उत्तम पुरुष है, जो परमात्मा कहलाता है — वह अविनाशी ईश्वर तीनों लोकों में व्याप्त होकर उनका भरण-पोषण करता है।
Verse 18
यस्मात्क्षरमतीतोऽहमक्षरादपि चोत्तमः। अतोऽस्मि लोके वेदे च प्रथितः पुरुषोत्तमः।।15.18।।
yasmātkṣaramatīto'hamakṣarādapi cottamaḥ| ato'smi loke vede ca prathitaḥ puruṣottamaḥ||15.18||
Meaning
I am beyond comparison with the Eternal and the non-eternal; I am known as the Supreme Personality, the Highest God, by scriptures and sages.
चूँकि मैं क्षर (नाशवान्) से परे हूँ और अक्षर (अविनाशी जीव) से भी श्रेष्ठ हूँ, इसलिए लोक में और वेदों में मैं 'पुरुषोत्तम' नाम से विख्यात हूँ।
Verse 19
यो मामेवमसम्मूढो जानाति पुरुषोत्तमम्। स सर्वविद्भजति मां सर्वभावेन भारत।।15.19।।
yo māmevamasammūḍho jānāti puruṣottamam| sa sarvavidbhajati māṃ sarvabhāvena bhārata||15.19||
Meaning
He who, with unclouded vision, sees Me as the Lord-God, knows all that there is to be known and will always worship Me with his whole heart.
हे भारत (अर्जुन)! जो मोहरहित होकर मुझे इस प्रकार पुरुषोत्तम के रूप में जान लेता है, वह सर्वज्ञ होकर सम्पूर्ण भाव से मेरा ही भजन करता है।
Verse 20
इति गुह्यतमं शास्त्रमिदमुक्तं मयाऽनघ। एतद्बुद्ध्वा बुद्धिमान्स्यात्कृतकृत्यश्च भारत।।15.20।।
iti guhyatamaṃ śāstramidamuktaṃ mayā'nagha| etadbuddhvā buddhimānsyātkṛtakṛtyaśca bhārata||15.20||
Meaning
Thus, O sinless one, I have revealed this most mystic knowledge to thee. He who understands it gains wisdom and attains the consummation of life.
हे निष्पाप अर्जुन! इस प्रकार मैंने तुमसे यह परम गोपनीय शास्त्र कह दिया। हे भारत! इसे जान लेने पर मनुष्य बुद्धिमान् हो जाता है और अपने जीवन के परम कर्तव्य को पूर्ण कर लेता है (कृतकृत्य हो जाता है)।
