- Dharmagya
- Scriptures
- Bhagavad Geeta
- Chapter 3
Chapter 3
कर्मयोग
Path of Selfless Service
Verses
Verse 1
अर्जुन उवाच ज्यायसी चेत्कर्मणस्ते मता बुद्धिर्जनार्दन। तत्किं कर्मणि घोरे मां नियोजयसि केशव।।3.1।।
arjuna uvāca jyāyasī cetkarmaṇaste matā buddhirjanārdana| tatkiṃ karmaṇi ghore māṃ niyojayasi keśava||3.1||
Meaning
Arjuna questioned: My Lord! If wisdom is superior to action, why do you advise me to engage in this terrible fight?
अर्जुन बोले — हे जनार्दन (श्रीकृष्ण)! यदि आपके मत में ज्ञान कर्म से श्रेष्ठ है, तो फिर हे केशव! आप मुझे इस भयंकर कर्म (युद्ध) में क्यों लगा रहे हैं?
Verse 2
व्यामिश्रेणेव वाक्येन बुद्धिं मोहयसीव मे। तदेकं वद निश्चित्य येन श्रेयोऽहमाप्नुयाम्।।3.2।।
vyāmiśreṇeva vākyena buddhiṃ mohayasīva me| tadekaṃ vada niścitya yena śreyo'hamāpnuyām||3.2||
Meaning
Your language confuses me and confounds my reason. Therefore, please tell me the only way by which I can, without doubt, secure my spiritual welfare.
आपके मिले-जुले से वचनों से मेरी बुद्धि मानो मोहित-सी हो रही है। अतः आप वह एक निश्चित मार्ग बताइए, जिससे मैं निश्चय ही कल्याण को प्राप्त कर सकूँ।
Verse 3
श्री भगवानुवाच लोकेऽस्मिन्द्विविधा निष्ठा पुरा प्रोक्ता मयानघ। ज्ञानयोगेन सांख्यानां कर्मयोगेन योगिनाम्।।3.3।।
śrī bhagavānuvāca loke'smindvividhā niṣṭhā purā proktā mayānagha| jñānayogena sāṃkhyānāṃ karmayogena yoginām||3.3||
Meaning
Lord Shri Krishna replied: In this world, as I have said, there is a twofold path, O sinless one! There is the path of wisdom for those who meditate, and the path of action for those who work.
श्रीभगवान् बोले — हे निष्पाप (अर्जुन)! इस संसार में मैंने पहले ही दो प्रकार की निष्ठा (साधन-मार्ग) कही है — ज्ञानियों (सांख्ययोगियों) के लिए ज्ञानयोग और कर्मयोगियों के लिए कर्मयोग।
Verse 4
न कर्मणामनारम्भान्नैष्कर्म्यं पुरुषोऽश्नुते। न च संन्यसनादेव सिद्धिं समधिगच्छति।।3.4।।
na karmaṇāmanārambhānnaiṣkarmyaṃ puruṣo'śnute| na ca saṃnyasanādeva siddhiṃ samadhigacchati||3.4||
Meaning
No one can attain freedom from action by abstaining from action, nor can they reach perfection by simply not acting.
मनुष्य न तो कर्मों का आरम्भ न करने मात्र से निष्कर्मता (कर्मबन्धन से मुक्ति) को प्राप्त करता है, और न ही केवल कर्मों के त्याग से सिद्धि को पाता है।
Verse 5
न हि कश्चित्क्षणमपि जातु तिष्ठत्यकर्मकृत्। कार्यते ह्यवशः कर्म सर्वः प्रकृतिजैर्गुणैः।।3.5।।
na hi kaścitkṣaṇamapi jātu tiṣṭhatyakarmakṛt| kāryate hyavaśaḥ karma sarvaḥ prakṛtijairguṇaiḥ||3.5||
Meaning
He cannot remain inactive even for a moment, for the qualities of Nature will compel him to act, whether he wills it or not.
कोई भी प्राणी किसी क्षण भी कर्म किए बिना नहीं रह सकता, क्योंकि प्रकृति से उत्पन्न गुण सभी को विवश होकर कर्म करने के लिए प्रेरित कर देते हैं।
Verse 6
कर्मेन्द्रियाणि संयम्य य आस्ते मनसा स्मरन्। इन्द्रियार्थान्विमूढात्मा मिथ्याचारः स उच्यते।।3.6।।
karmendriyāṇi saṃyamya ya āste manasā smaran| indriyārthānvimūḍhātmā mithyācāraḥ sa ucyate||3.6||
Meaning
He who remains motionless, refusing to act, yet brooding over sensuous objects, is that deluded soul simply a hypocrite.
जो मनुष्य कर्मेन्द्रियों को बाहर से रोककर बैठ जाता है, परन्तु मन में विषयों का चिन्तन करता रहता है, वह मूढ़ बुद्धिवाला मिथ्याचारी (पाखंडी) कहा जाता है।
Verse 7
यस्त्विन्द्रियाणि मनसा नियम्यारभतेऽर्जुन। कर्मेन्द्रियैः कर्मयोगमसक्तः स विशिष्यते।।3.7।।
yastvindriyāṇi manasā niyamyārabhate'rjuna| karmendriyaiḥ karmayogamasaktaḥ sa viśiṣyate||3.7||
Meaning
But, O Arjuna! All honor to him whose mind controls his senses, for he is thereby beginning to practice Karma-Yoga, the Path of Right Action, keeping himself always unattached.
किन्तु हे अर्जुन! जो मन से इन्द्रियों को वश में करके अनासक्त भाव से कर्मेन्द्रियों द्वारा कर्मयोग का आचरण करता है, वही श्रेष्ठ है।
Verse 8
नियतं कुरु कर्म त्वं कर्म ज्यायो ह्यकर्मणः। शरीरयात्रापि च ते न प्रसिद्ध्येदकर्मणः।।3.8।।
niyataṃ kuru karma tvaṃ karma jyāyo hyakarmaṇaḥ| śarīrayātrāpi ca te na prasiddhyedakarmaṇaḥ||3.8||
Meaning
Do your duty as prescribed, for action for duty's sake is superior to inaction. Even the maintenance of the body would be impossible if one remained inactive.
तू अपने नियत (विहित) कर्म कर, क्योंकि कर्म न करने की अपेक्षा कर्म करना श्रेष्ठ है; कर्म छोड़ देने पर तो तेरे शरीर का निर्वाह भी सम्भव न होगा।
Verse 9
यज्ञार्थात्कर्मणोऽन्यत्र लोकोऽयं कर्मबन्धनः। तदर्थं कर्म कौन्तेय मुक्तसंगः समाचर।।3.9।।
yajñārthātkarmaṇo'nyatra loko'yaṃ karmabandhanaḥ| tadarthaṃ karma kaunteya muktasaṃgaḥ samācara||3.9||
Meaning
In this world, people are fettered by their actions, unless they are performed as a sacrifice. Therefore, O Arjuna, let your actions be done without attachment, as a sacrifice only.
यज्ञ (कर्तव्य-भाव) के लिए किए गए कर्म के अतिरिक्त अन्य कर्मों से यह संसार बँध जाता है। इसलिए हे कुन्तीपुत्र (अर्जुन)! आसक्ति त्यागकर यज्ञ-भाव से भलीभाँति कर्म कर।
Verse 10
सहयज्ञाः प्रजाः सृष्ट्वा पुरोवाच प्रजापतिः। अनेन प्रसविष्यध्वमेष वोऽस्त्विष्टकामधुक्।।3.10।।
sahayajñāḥ prajāḥ sṛṣṭvā purovāca prajāpatiḥ| anena prasaviṣyadhvameṣa vo'stviṣṭakāmadhuk||3.10||
Meaning
In the beginning, when God created all beings through the sacrifice of Himself, He said to them: "You can procreate through sacrifice, and it shall satisfy all your desires."
सृष्टि के आरम्भ में प्रजापति ने यज्ञ-सहित प्रजा की रचना करके कहा — इस यज्ञ के द्वारा तुम वृद्धि को प्राप्त करो; यह तुम्हारी समस्त इच्छाओं को पूर्ण करने वाला (कामधेनु-तुल्य) हो।
Verse 11
देवान्भावयतानेन ते देवा भावयन्तु वः। परस्परं भावयन्तः श्रेयः परमवाप्स्यथ।।3.11।।
devānbhāvayatānena te devā bhāvayantu vaḥ| parasparaṃ bhāvayantaḥ śreyaḥ paramavāpsyatha||3.11||
Meaning
Worship the powers of Nature, and let them nourish you in return; thus, supporting each other, you shall attain your highest welfare.
इस यज्ञ के द्वारा तुम देवताओं को पुष्ट करो और वे देवता तुम्हें पुष्ट करें; इस प्रकार परस्पर एक-दूसरे को पुष्ट करते हुए तुम परम कल्याण को प्राप्त करोगे।
Verse 12
इष्टान्भोगान्हि वो देवा दास्यन्ते यज्ञभाविताः। तैर्दत्तानप्रदायैभ्यो यो भुङ्क्ते स्तेन एव सः।।3.12।।
iṣṭānbhogānhi vo devā dāsyante yajñabhāvitāḥ| tairdattānapradāyaibhyo yo bhuṅkte stena eva saḥ||3.12||
Meaning
For, fed by sacrifice, nature will give you all the enjoyment you desire. But he who enjoys what she gives without returning is, indeed, a thief.
यज्ञ से तृप्त हुए देवता तुम्हें इच्छित भोग प्रदान करेंगे; किन्तु जो उनके दिए हुए भोगों को उन्हें (यज्ञादि द्वारा) लौटाए बिना स्वयं ही भोगता है, वह निश्चय ही चोर है।
Verse 13
यज्ञशिष्टाशिनः सन्तो मुच्यन्ते सर्वकिल्बिषैः। भुञ्जते ते त्वघं पापा ये पचन्त्यात्मकारणात्।।3.13।।
yajñaśiṣṭāśinaḥ santo mucyante sarvakilbiṣaiḥ| bhuñjate te tvaghaṃ pāpā ye pacantyātmakāraṇāt||3.13||
Meaning
The sages who enjoy the food that remains after the sacrifice is made are freed from all sins; whereas, the selfish who spread their feast only for themselves feed on sin alone.
यज्ञ से बचे हुए (शेष) अन्न को ग्रहण करने वाले सत्पुरुष समस्त पापों से मुक्त हो जाते हैं; किन्तु जो केवल अपने लिए ही पकाते-भोगते हैं, वे पापी तो पाप का ही भक्षण करते हैं।
Verse 14
अन्नाद्भवन्ति भूतानि पर्जन्यादन्नसम्भवः। यज्ञाद्भवति पर्जन्यो यज्ञः कर्मसमुद्भवः।।3.14।।
annādbhavanti bhūtāni parjanyādannasambhavaḥ| yajñādbhavati parjanyo yajñaḥ karmasamudbhavaḥ||3.14||
Meaning
All creatures are the product of food; food is the product of rain; rain comes from sacrifice, and sacrifice is the noblest form of action.
समस्त प्राणी अन्न से उत्पन्न होते हैं, अन्न वर्षा से उत्पन्न होता है, वर्षा यज्ञ से होती है, और यज्ञ कर्म से उत्पन्न होता है।
Verse 15
कर्म ब्रह्मोद्भवं विद्धि ब्रह्माक्षरसमुद्भवम्। तस्मात्सर्वगतं ब्रह्म नित्यं यज्ञे प्रतिष्ठितम्।।3.15।।
karma brahmodbhavaṃ viddhi brahmākṣarasamudbhavam| tasmātsarvagataṃ brahma nityaṃ yajñe pratiṣṭhitam||3.15||
Meaning
All actions originate from the Supreme Spirit, which is Imperishable, and in sacrificial actions, the all-pervasive Spirit is consciously present.
कर्म वेद (ब्रह्म) से उत्पन्न जान और वेद अविनाशी परमात्मा से प्रकट हुआ है; इसलिए सर्वव्यापी ब्रह्म सदा यज्ञ में प्रतिष्ठित रहता है।
Verse 16
एवं प्रवर्तितं चक्रं नानुवर्तयतीह यः। अघायुरिन्द्रियारामो मोघं पार्थ स जीवति।।3.16।।
evaṃ pravartitaṃ cakraṃ nānuvartayatīha yaḥ| aghāyurindriyārāmo moghaṃ pārtha sa jīvati||3.16||
Meaning
Thus, he who does not help the revolving wheel of sacrifice, but instead leads a sinful life, rejoicing in the gratification of his senses, O Arjuna, is breathing in vain.
हे पार्थ (अर्जुन)! जो इस प्रकार चलाए गए सृष्टि-चक्र का अनुसरण नहीं करता, अपितु इन्द्रियों के भोगों में रमा हुआ पापमय जीवन बिताता है, वह व्यर्थ ही जीता है।
Verse 17
यस्त्वात्मरतिरेव स्यादात्मतृप्तश्च मानवः। आत्मन्येव च सन्तुष्टस्तस्य कार्यं न विद्यते।।3.17।।
yastvātmaratireva syādātmatṛptaśca mānavaḥ| ātmanyeva ca santuṣṭastasya kāryaṃ na vidyate||3.17||
Meaning
On the other hand, the soul who meditates on the Self is content to serve the Self and rests satisfied in the Self; there is nothing more for them to accomplish.
किन्तु जो मनुष्य आत्मा में ही रमण करता है, आत्मा में ही तृप्त रहता है और आत्मा में ही सन्तुष्ट है, उसके लिए कोई कर्तव्य शेष नहीं रहता।
Verse 18
नैव तस्य कृतेनार्थो नाकृतेनेह कश्चन। न चास्य सर्वभूतेषु कश्चिदर्थव्यपाश्रयः।।3.18।।
naiva tasya kṛtenārtho nākṛteneha kaścana| na cāsya sarvabhūteṣu kaścidarthavyapāśrayaḥ||3.18||
Meaning
He has nothing to gain from the performance or non-performance of action; his welfare does not depend on any contribution that an earthly creature can make.
उस (आत्मतृप्त) पुरुष का इस संसार में न तो कर्म करने से कोई प्रयोजन रहता है और न कर्म न करने से; तथा समस्त प्राणियों में उसका किसी पर स्वार्थ का आश्रय भी नहीं रहता।
Verse 19
तस्मादसक्तः सततं कार्यं कर्म समाचर। असक्तो ह्याचरन्कर्म परमाप्नोति पूरुषः।।3.19।।
tasmādasaktaḥ satataṃ kāryaṃ karma samācara| asakto hyācarankarma paramāpnoti pūruṣaḥ||3.19||
Meaning
Therefore, do your duty perfectly, without worrying about the results, for he who does his duty without attachment attains the Supreme.
इसलिए तू आसक्ति छोड़कर सदा अपने कर्तव्य-कर्म का भलीभाँति आचरण कर; क्योंकि अनासक्त रहकर कर्म करने वाला मनुष्य परमात्मा को प्राप्त कर लेता है।
Verse 20
कर्मणैव हि संसिद्धिमास्थिता जनकादयः। लोकसंग्रहमेवापि संपश्यन्कर्तुमर्हसि।।3.20।।
karmaṇaiva hi saṃsiddhimāsthitā janakādayaḥ| lokasaṃgrahamevāpi saṃpaśyankartumarhasi||3.20||
Meaning
King Janaka and others attained perfection through action alone. Even for the sake of enlightening the world, it is your duty to act.
राजा जनक आदि ने कर्म के द्वारा ही परम सिद्धि को प्राप्त किया था; अतः लोक-कल्याण (लोकसंग्रह) को ध्यान में रखकर भी तुझे कर्म करना ही चाहिए।
Verse 21
यद्यदाचरति श्रेष्ठस्तत्तदेवेतरो जनः। स यत्प्रमाणं कुरुते लोकस्तदनुवर्तते।।3.21।।
yadyadācarati śreṣṭhastattadevetaro janaḥ| sa yatpramāṇaṃ kurute lokastadanuvartate||3.21||
Meaning
For whatever a great man does, others imitate; people conform to the standard he has set.
श्रेष्ठ पुरुष जो-जो आचरण करता है, अन्य लोग भी वैसा ही करते हैं; वह जो प्रमाण (आदर्श) स्थापित करता है, समस्त जगत् उसी का अनुसरण करता है।
Verse 22
न मे पार्थास्ति कर्तव्यं त्रिषु लोकेषु किञ्चन। नानवाप्तमवाप्तव्यं वर्त एव च कर्मणि।।3.22।।
na me pārthāsti kartavyaṃ triṣu lokeṣu kiñcana| nānavāptamavāptavyaṃ varta eva ca karmaṇi||3.22||
Meaning
There is nothing in this universe, O Arjuna, that I am compelled to do, nor anything for me to attain; yet I persistently remain active.
हे पार्थ! तीनों लोकों में मेरे लिए न तो कुछ कर्तव्य है और न कोई अप्राप्त वस्तु है जिसे मुझे पाना हो; फिर भी मैं निरन्तर कर्म में लगा रहता हूँ।
Verse 23
यदि ह्यहं न वर्तेयं जातु कर्मण्यतन्द्रितः। मम वर्त्मानुवर्तन्ते मनुष्याः पार्थ सर्वशः।।3.23।।
yadi hyahaṃ na varteyaṃ jātu karmaṇyatandritaḥ| mama vartmānuvartante manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ||3.23||
Meaning
Were I not to act without ceasing, O prince, people would be inclined to do the same.
हे पार्थ! यदि मैं सावधान रहकर कर्म में न लगूँ, तो मनुष्य सब प्रकार से मेरे ही मार्ग का अनुसरण करने लगेंगे (और कर्म त्याग देंगे)।
Verse 24
उत्सीदेयुरिमे लोका न कुर्यां कर्म चेदहम्। सङ्करस्य च कर्ता स्यामुपहन्यामिमाः प्रजाः।।3.24।।
utsīdeyurime lokā na kuryāṃ karma cedaham| saṅkarasya ca kartā syāmupahanyāmimāḥ prajāḥ||3.24||
Meaning
And if I were to refrain from action, the human race would be ruined; I would lead the world to chaos, and destruction would follow.
यदि मैं कर्म न करूँ तो ये सब लोक नष्ट हो जाएँ; मैं वर्णसंकरता का कारण बनूँ और इस समस्त प्रजा के विनाश का हेतु बन जाऊँ।
Verse 25
सक्ताः कर्मण्यविद्वांसो यथा कुर्वन्ति भारत। कुर्याद्विद्वांस्तथासक्तश्चिकीर्षुर्लोकसंग्रहम्।।3.25।।
saktāḥ karmaṇyavidvāṃso yathā kurvanti bhārata| kuryādvidvāṃstathāsaktaścikīrṣurlokasaṃgraham||3.25||
Meaning
As the ignorant act, out of their fondness for action, so should the wise act without attachment, fixing their eyes, O Arjuna, only on the welfare of the world.
हे भारत (अर्जुन)! जैसे अज्ञानी लोग कर्म में आसक्त होकर कर्म करते हैं, वैसे ही ज्ञानी को भी लोक-कल्याण की इच्छा से अनासक्त रहकर कर्म करना चाहिए।
Verse 26
न बुद्धिभेदं जनयेदज्ञानां कर्मसङ्गिनाम्। जोषयेत्सर्वकर्माणि विद्वान् युक्तः समाचरन्।।3.26।।
na buddhibhedaṃ janayedajñānāṃ karmasaṅginām| joṣayetsarvakarmāṇi vidvān yuktaḥ samācaran||3.26||
Meaning
But a wise man should not disturb the minds of the ignorant, who are attached to action; let him perform his own actions in the right spirit, with concentration on Me, thus inspiring all others to do the same.
ज्ञानी पुरुष को कर्म में आसक्त अज्ञानियों की बुद्धि में भेद (भ्रम) उत्पन्न नहीं करना चाहिए; अपितु स्वयं भलीभाँति कर्म करते हुए उन्हें भी सब कर्मों में प्रवृत्त करना चाहिए।
Verse 27
प्रकृतेः क्रियमाणानि गुणैः कर्माणि सर्वशः। अहङ्कारविमूढात्मा कर्ताऽहमिति मन्यते।।3.27।।
prakṛteḥ kriyamāṇāni guṇaiḥ karmāṇi sarvaśaḥ| ahaṅkāravimūḍhātmā kartā'hamiti manyate||3.27||
Meaning
Action is the product of the qualities inherent in nature. It is only the ignorant man who, misled by personal egotism, says, "I am the doer."
समस्त कर्म वास्तव में प्रकृति के गुणों द्वारा किए जाते हैं; किन्तु अहंकार से मोहित बुद्धि वाला मनुष्य 'मैं ही कर्ता हूँ' — ऐसा मान बैठता है।
Verse 28
तत्त्ववित्तु महाबाहो गुणकर्मविभागयोः। गुणा गुणेषु वर्तन्त इति मत्वा न सज्जते।।3.28।।
tattvavittu mahābāho guṇakarmavibhāgayoḥ| guṇā guṇeṣu vartanta iti matvā na sajjate||3.28||
Meaning
But he, O Mighty One, who correctly understands the relationship between the Qualities and action, is not attached to the act, for he perceives that it is merely the action and reaction of the Qualities among themselves.
किन्तु हे महाबाहो (अर्जुन)! गुण और कर्म के विभाग का तत्त्व जानने वाला यह समझकर कि गुण ही गुणों में बरत रहे हैं, कर्मों में आसक्त नहीं होता।
Verse 29
प्रकृतेर्गुणसम्मूढाः सज्जन्ते गुणकर्मसु। तानकृत्स्नविदो मन्दान्कृत्स्नविन्न विचालयेत्।।3.29।।
prakṛterguṇasammūḍhāḥ sajjante guṇakarmasu| tānakṛtsnavido mandānkṛtsnavinna vicālayet||3.29||
Meaning
Those who do not understand the qualities are interested in the act; however, the wise man who knows the truth should not disturb the mind of those who do not.
प्रकृति के गुणों से अत्यन्त मोहित हुए लोग उन गुणों और कर्मों में आसक्त रहते हैं; उन मन्द बुद्धि वाले अधूरे ज्ञानियों को पूर्ण ज्ञानी पुरुष को विचलित नहीं करना चाहिए।
Verse 30
मयि सर्वाणि कर्माणि संन्यस्याध्यात्मचेतसा। निराशीर्निर्ममो भूत्वा युध्यस्व विगतज्वरः।।3.30।।
mayi sarvāṇi karmāṇi saṃnyasyādhyātmacetasā| nirāśīrnirmamo bhūtvā yudhyasva vigatajvaraḥ||3.30||
Meaning
Therefore, surrender your actions to Me, keep your thoughts focused on the Absolute, free from selfishness and without expecting a reward, with a mind free from excitement, begin to fight.
अतः समस्त कर्मों को मुझमें अर्पित करके, अध्यात्म-बुद्धि से युक्त होकर, आशा, ममता और संताप से रहित होकर तू युद्ध कर।
Verse 31
ये मे मतमिदं नित्यमनुतिष्ठन्ति मानवाः। श्रद्धावन्तोऽनसूयन्तो मुच्यन्ते तेऽपि कर्मभिः।।3.31।।
ye me matamidaṃ nityamanutiṣṭhanti mānavāḥ| śraddhāvanto'nasūyanto mucyante te'pi karmabhiḥ||3.31||
Meaning
Those who always act in accordance with My precepts, firmly in faith and without caviling, they too are freed from the bondage of action.
जो श्रद्धावान् और दोषदृष्टि से रहित मनुष्य मेरे इस मत का सदा अनुसरण करते हैं, वे भी कर्मों के बन्धन से मुक्त हो जाते हैं।
Verse 32
ये त्वेतदभ्यसूयन्तो नानुतिष्ठन्ति मे मतम्। सर्वज्ञानविमूढांस्तान्विद्धि नष्टानचेतसः।।3.32।।
ye tvetadabhyasūyanto nānutiṣṭhanti me matam| sarvajñānavimūḍhāṃstānviddhi naṣṭānacetasaḥ||3.32||
Meaning
But they who ridicule My word and do not observe it, are ignorant, devoid of wisdom, and blind. They seek only their own destruction.
किन्तु जो मेरे इस मत में दोष निकालते हुए इसका अनुसरण नहीं करते, उन्हें समस्त ज्ञान से रहित, विवेकशून्य और नष्ट-बुद्धि वाला ही समझ।
Verse 33
सदृशं चेष्टते स्वस्याः प्रकृतेर्ज्ञानवानपि। प्रकृतिं यान्ति भूतानि निग्रहः किं करिष्यति।।3.33।।
sadṛśaṃ ceṣṭate svasyāḥ prakṛterjñānavānapi| prakṛtiṃ yānti bhūtāni nigrahaḥ kiṃ kariṣyati||3.33||
Meaning
Even the wise man acts in accordance with his nature; indeed, all creatures act according to their natures. What is the use of compulsion then?
ज्ञानी पुरुष भी अपनी प्रकृति (स्वभाव) के अनुसार ही चेष्टा करता है; समस्त प्राणी अपने स्वभाव का अनुसरण करते हैं, फिर (बाहरी) बल-प्रयोग क्या करेगा?
Verse 34
इन्द्रियस्येन्द्रियस्यार्थे रागद्वेषौ व्यवस्थितौ। तयोर्न वशमागच्छेत्तौ ह्यस्य परिपन्थिनौ।।3.34।।
indriyasyendriyasyārthe rāgadveṣau vyavasthitau| tayorna vaśamāgacchettau hyasya paripanthinau||3.34||
Meaning
The love and hate that are aroused by the objects of sense arise from Nature; do not yield to them, as they only obstruct the path.
प्रत्येक इन्द्रिय के अपने-अपने विषय में राग और द्वेष छिपे रहते हैं; मनुष्य को इनके वश में नहीं होना चाहिए, क्योंकि ये दोनों ही उसके (कल्याण-मार्ग के) शत्रु हैं।
Verse 35
श्रेयान्स्वधर्मो विगुणः परधर्मात्स्वनुष्ठितात्। स्वधर्मे निधनं श्रेयः परधर्मो भयावहः।।3.35।।
śreyānsvadharmo viguṇaḥ paradharmātsvanuṣṭhitāt| svadharme nidhanaṃ śreyaḥ paradharmo bhayāvahaḥ||3.35||
Meaning
It is better to do one's own duty, however lacking in merit, than to do that of another, even though efficiently. It is better to die doing one's own duty, for doing the duty of another is fraught with danger.
भलीभाँति किए गए पराये धर्म की अपेक्षा गुणरहित होने पर भी अपना धर्म श्रेष्ठ है; अपने धर्म में मरना भी कल्याणकारी है, किन्तु पराया धर्म भय उत्पन्न करने वाला है।
Verse 36
अर्जुन उवाच अथ केन प्रयुक्तोऽयं पापं चरति पूरुषः। अनिच्छन्नपि वार्ष्णेय बलादिव नियोजितः।।3.36।।
arjuna uvāca atha kena prayukto'yaṃ pāpaṃ carati pūruṣaḥ| anicchannapi vārṣṇeya balādiva niyojitaḥ||3.36||
Meaning
Arjuna asked, "My Lord, what is it that drives a person to sin, even against their will and as if by compulsion?"
अर्जुन बोले — हे वार्ष्णेय (श्रीकृष्ण)! फिर मनुष्य न चाहते हुए भी, मानो बलपूर्वक किसी के द्वारा प्रेरित होकर, किसके प्रेरित करने पर पाप का आचरण करता है?
Verse 37
श्री भगवानुवाच काम एष क्रोध एष रजोगुणसमुद्भवः। महाशनो महापाप्मा विद्ध्येनमिह वैरिणम्।।3.37।।
śrī bhagavānuvāca kāma eṣa krodha eṣa rajoguṇasamudbhavaḥ| mahāśano mahāpāpmā viddhyenamiha vairiṇam||3.37||
Meaning
Lord Shri Krishna: It is desire, it is aversion, born of passion. Desire consumes and corrupts all things. It is the greatest enemy of man.
श्रीभगवान् बोले — रजोगुण से उत्पन्न यही काम (कामना) है, यही क्रोध है; यह बड़ा भक्षक (कभी तृप्त न होने वाला) और महापापी है — इसे ही तू इस लोक में शत्रु जान।
Verse 38
धूमेनाव्रियते वह्निर्यथाऽऽदर्शो मलेन च। यथोल्बेनावृतो गर्भस्तथा तेनेदमावृतम्।।3.38।।
dhūmenāvriyate vahniryathā''darśo malena ca| yatholbenāvṛto garbhastathā tenedamāvṛtam||3.38||
Meaning
As fire is shrouded by smoke, a mirror is covered by dust, and a child is enveloped by the womb, so is the universe enveloped in desire.
जैसे धुएँ से अग्नि ढक जाती है, धूल से दर्पण और झिल्ली से गर्भस्थ शिशु ढका रहता है, वैसे ही इस काम के द्वारा यह (ज्ञान) ढका हुआ है।
Verse 39
आवृतं ज्ञानमेतेन ज्ञानिनो नित्यवैरिणा। कामरूपेण कौन्तेय दुष्पूरेणानलेन च।।3.39।।
āvṛtaṃ jñānametena jñānino nityavairiṇā| kāmarūpeṇa kaunteya duṣpūreṇānalena ca||3.39||
Meaning
It is the wise man's constant enemy; it tarnishes the face of wisdom, being as insatiable as a flame of fire.
हे कुन्तीपुत्र (अर्जुन)! कभी तृप्त न होने वाली अग्नि के समान, इस काम-रूपी नित्य शत्रु के द्वारा ज्ञानी पुरुष का ज्ञान भी ढका रहता है।
Verse 40
इन्द्रियाणि मनो बुद्धिरस्याधिष्ठानमुच्यते। एतैर्विमोहयत्येष ज्ञानमावृत्य देहिनम्।।3.40।।
indriyāṇi mano buddhirasyādhiṣṭhānamucyate| etairvimohayatyeṣa jñānamāvṛtya dehinam||3.40||
Meaning
It works through the senses, the mind, and the reason; and with their help, it destroys wisdom and confounds the soul.
इन्द्रियाँ, मन और बुद्धि — ये इस काम के निवास-स्थान कहे जाते हैं; यह इन्हीं के द्वारा ज्ञान को ढककर देहधारी जीव को मोहित कर देता है।
Verse 41
तस्मात्त्वमिन्द्रियाण्यादौ नियम्य भरतर्षभ। पाप्मानं प्रजहि ह्येनं ज्ञानविज्ञाननाशनम्।।3.41।।
tasmāttvamindriyāṇyādau niyamya bharatarṣabha| pāpmānaṃ prajahi hyenaṃ jñānavijñānanāśanam||3.41||
Meaning
Therefore, O Arjuna, first control your senses and then slay desire, for it is full of sin and is the destroyer of knowledge and wisdom.
इसलिए हे भरतश्रेष्ठ (अर्जुन)! तू पहले इन्द्रियों को वश में करके, ज्ञान और विज्ञान का नाश करने वाले इस पापमय काम का नाश कर।
Verse 42
इन्द्रियाणि पराण्याहुरिन्द्रियेभ्यः परं मनः। मनसस्तु परा बुद्धिर्यो बुद्धेः परतस्तु सः।।3.42।।
indriyāṇi parāṇyāhurindriyebhyaḥ paraṃ manaḥ| manasastu parā buddhiryo buddheḥ paratastu saḥ||3.42||
Meaning
It is said that the senses are powerful; however, beyond the senses is the mind, beyond the mind is the intellect, and greater than the intellect is He.
कहा जाता है कि इन्द्रियाँ (स्थूल शरीर से) श्रेष्ठ हैं, इन्द्रियों से श्रेष्ठ मन है, मन से श्रेष्ठ बुद्धि है, और जो बुद्धि से भी परे है, वह आत्मा है।
Verse 43
एवं बुद्धेः परं बुद्ध्वा संस्तभ्यात्मानमात्मना। जहि शत्रुं महाबाहो कामरूपं दुरासदम्।।3.43।।
evaṃ buddheḥ paraṃ buddhvā saṃstabhyātmānamātmanā| jahi śatruṃ mahābāho kāmarūpaṃ durāsadam||3.43||
Meaning
Thus, O Mighty-Armed One, knowing Him to be beyond the intellect, and with His help, subdue your personal ego and kill your enemy, Desire, even though it is extremely difficult.
इस प्रकार हे महाबाहो (अर्जुन)! बुद्धि से भी परे आत्मा को जानकर, अपने द्वारा अपने मन को स्थिर करके, इस दुर्जय काम-रूपी शत्रु का नाश कर।
