- Dharmagya
- Scriptures
- Bhagavad Geeta
- Chapter 5
Chapter 5
कर्मसंन्यासयोग
Path of Renunciation
Verses
Verse 1
अर्जुन उवाच संन्यासं कर्मणां कृष्ण पुनर्योगं च शंससि। यच्छ्रेय एतयोरेकं तन्मे ब्रूहि सुनिश्चितम्।।5.1।।
arjuna uvāca saṃnyāsaṃ karmaṇāṃ kṛṣṇa punaryogaṃ ca śaṃsasi| yacchreya etayorekaṃ tanme brūhi suniścitam||5.1||
Verse 2
श्री भगवानुवाच संन्यासः कर्मयोगश्च निःश्रेयसकरावुभौ। तयोस्तु कर्मसंन्यासात्कर्मयोगो विशिष्यते।।5.2।।
śrī bhagavānuvāca saṃnyāsaḥ karmayogaśca niḥśreyasakarāvubhau| tayostu karmasaṃnyāsātkarmayogo viśiṣyate||5.2||
Verse 3
ज्ञेयः स नित्यसंन्यासी यो न द्वेष्टि न काङ्क्षति। निर्द्वन्द्वो हि महाबाहो सुखं बन्धात्प्रमुच्यते।।5.3।।
jñeyaḥ sa nityasaṃnyāsī yo na dveṣṭi na kāṅkṣati| nirdvandvo hi mahābāho sukhaṃ bandhātpramucyate||5.3||
Verse 4
सांख्ययोगौ पृथग्बालाः प्रवदन्ति न पण्डिताः। एकमप्यास्थितः सम्यगुभयोर्विन्दते फलम्।।5.4।।
sāṃkhyayogau pṛthagbālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ| ekamapyāsthitaḥ samyagubhayorvindate phalam||5.4||
Verse 5
यत्सांख्यैः प्राप्यते स्थानं तद्योगैरपि गम्यते। एकं सांख्यं च योगं च यः पश्यति स पश्यति।।5.5।।
yatsāṃkhyaiḥ prāpyate sthānaṃ tadyogairapi gamyate| ekaṃ sāṃkhyaṃ ca yogaṃ ca yaḥ paśyati sa paśyati||5.5||
Verse 6
संन्यासस्तु महाबाहो दुःखमाप्तुमयोगतः। योगयुक्तो मुनिर्ब्रह्म नचिरेणाधिगच्छति।।5.6।।
saṃnyāsastu mahābāho duḥkhamāptumayogataḥ| yogayukto munirbrahma nacireṇādhigacchati||5.6||
Verse 7
योगयुक्तो विशुद्धात्मा विजितात्मा जितेन्द्रियः। सर्वभूतात्मभूतात्मा कुर्वन्नपि न लिप्यते।।5.7।।
yogayukto viśuddhātmā vijitātmā jitendriyaḥ| sarvabhūtātmabhūtātmā kurvannapi na lipyate||5.7||
Verse 8
नैव किंचित्करोमीति युक्तो मन्येत तत्त्ववित्। पश्यन् शृणवन्स्पृशञ्जिघ्रन्नश्नन्गच्छन्स्वपन् श्वसन्।।5.8।।
naiva kiṃcitkaromīti yukto manyeta tattvavit| paśyan śṛṇavanspṛśañjighrannaśnangacchansvapan śvasan||5.8||
Verse 9
प्रलपन्विसृजन्गृह्णन्नुन्मिषन्निमिषन्नपि। इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेषु वर्तन्त इति धारयन्।।5.9।।
pralapanvisṛjangṛhṇannunmiṣannimiṣannapi| indriyāṇīndriyārtheṣu vartanta iti dhārayan||5.9||
Verse 10
ब्रह्मण्याधाय कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा करोति यः। लिप्यते न स पापेन पद्मपत्रमिवाम्भसा।।5.10।।
brahmaṇyādhāya karmāṇi saṅgaṃ tyaktvā karoti yaḥ| lipyate na sa pāpena padmapatramivāmbhasā||5.10||
Verse 11
कायेन मनसा बुद्ध्या केवलैरिन्द्रियैरपि। योगिनः कर्म कुर्वन्ति सङ्गं त्यक्त्वाऽऽत्मशुद्धये।।5.11।।
kāyena manasā buddhyā kevalairindriyairapi| yoginaḥ karma kurvanti saṅgaṃ tyaktvā''tmaśuddhaye||5.11||
Verse 12
युक्तः कर्मफलं त्यक्त्वा शान्तिमाप्नोति नैष्ठिकीम्। अयुक्तः कामकारेण फले सक्तो निबध्यते।।5.12।।
yuktaḥ karmaphalaṃ tyaktvā śāntimāpnoti naiṣṭhikīm| ayuktaḥ kāmakāreṇa phale sakto nibadhyate||5.12||
Verse 13
सर्वकर्माणि मनसा संन्यस्यास्ते सुखं वशी। नवद्वारे पुरे देही नैव कुर्वन्न कारयन्।।5.13।।
sarvakarmāṇi manasā saṃnyasyāste sukhaṃ vaśī| navadvāre pure dehī naiva kurvanna kārayan||5.13||
Verse 14
न कर्तृत्वं न कर्माणि लोकस्य सृजति प्रभुः। न कर्मफलसंयोगं स्वभावस्तु प्रवर्तते।।5.14।।
na kartṛtvaṃ na karmāṇi lokasya sṛjati prabhuḥ| na karmaphalasaṃyogaṃ svabhāvastu pravartate||5.14||
Verse 15
नादत्ते कस्यचित्पापं न चैव सुकृतं विभुः। अज्ञानेनावृतं ज्ञानं तेन मुह्यन्ति जन्तवः।।5.15।।
nādatte kasyacitpāpaṃ na caiva sukṛtaṃ vibhuḥ| ajñānenāvṛtaṃ jñānaṃ tena muhyanti jantavaḥ||5.15||
Verse 16
ज्ञानेन तु तदज्ञानं येषां नाशितमात्मनः। तेषामादित्यवज्ज्ञानं प्रकाशयति तत्परम्।।5.16।।
jñānena tu tadajñānaṃ yeṣāṃ nāśitamātmanaḥ| teṣāmādityavajjñānaṃ prakāśayati tatparam||5.16||
Verse 17
तद्बुद्धयस्तदात्मानस्तन्निष्ठास्तत्परायणाः। गच्छन्त्यपुनरावृत्तिं ज्ञाननिर्धूतकल्मषाः।।5.17।।
tadbuddhayastadātmānastanniṣṭhāstatparāyaṇāḥ| gacchantyapunarāvṛttiṃ jñānanirdhūtakalmaṣāḥ||5.17||
Verse 18
विद्याविनयसंपन्ने ब्राह्मणे गवि हस्तिनि। शुनि चैव श्वपाके च पण्डिताः समदर्शिनः।।5.18।।
vidyāvinayasaṃpanne brāhmaṇe gavi hastini| śuni caiva śvapāke ca paṇḍitāḥ samadarśinaḥ||5.18||
Verse 19
इहैव तैर्जितः सर्गो येषां साम्ये स्थितं मनः। निर्दोषं हि समं ब्रह्म तस्माद्ब्रह्मणि ते स्थिताः।।5.19।।
ihaiva tairjitaḥ sargo yeṣāṃ sāmye sthitaṃ manaḥ| nirdoṣaṃ hi samaṃ brahma tasmādbrahmaṇi te sthitāḥ||5.19||
Verse 20
न प्रहृष्येत्प्रियं प्राप्य नोद्विजेत्प्राप्य चाप्रियम्। स्थिरबुद्धिरसम्मूढो ब्रह्मविद्ब्रह्मणि स्थितः।।5.20।।
na prahṛṣyetpriyaṃ prāpya nodvijetprāpya cāpriyam| sthirabuddhirasammūḍho brahmavidbrahmaṇi sthitaḥ||5.20||
Verse 21
बाह्यस्पर्शेष्वसक्तात्मा विन्दत्यात्मनि यत्सुखम्। स ब्रह्मयोगयुक्तात्मा सुखमक्षयमश्नुते।।5.21।।
bāhyasparśeṣvasaktātmā vindatyātmani yatsukham| sa brahmayogayuktātmā sukhamakṣayamaśnute||5.21||
Verse 22
ये हि संस्पर्शजा भोगा दुःखयोनय एव ते। आद्यन्तवन्तः कौन्तेय न तेषु रमते बुधः।।5.22।।
ye hi saṃsparśajā bhogā duḥkhayonaya eva te| ādyantavantaḥ kaunteya na teṣu ramate budhaḥ||5.22||
Verse 23
शक्नोतीहैव यः सोढुं प्राक्शरीरविमोक्षणात्। कामक्रोधोद्भवं वेगं स युक्तः स सुखी नरः।।5.23।।
śaknotīhaiva yaḥ soḍhuṃ prākśarīravimokṣaṇāt| kāmakrodhodbhavaṃ vegaṃ sa yuktaḥ sa sukhī naraḥ||5.23||
Verse 24
योऽन्तःसुखोऽन्तरारामस्तथान्तर्ज्योतिरेव यः। स योगी ब्रह्मनिर्वाणं ब्रह्मभूतोऽधिगच्छति।।5.24।।
yo'ntaḥsukho'ntarārāmastathāntarjyotireva yaḥ| sa yogī brahmanirvāṇaṃ brahmabhūto'dhigacchati||5.24||
Verse 25
लभन्ते ब्रह्मनिर्वाणमृषयः क्षीणकल्मषाः। छिन्नद्वैधा यतात्मानः सर्वभूतहिते रताः।।5.25।।
labhante brahmanirvāṇamṛṣayaḥ kṣīṇakalmaṣāḥ| chinnadvaidhā yatātmānaḥ sarvabhūtahite ratāḥ||5.25||
Verse 26
कामक्रोधवियुक्तानां यतीनां यतचेतसाम्। अभितो ब्रह्मनिर्वाणं वर्तते विदितात्मनाम्।।5.26।।
kāmakrodhaviyuktānāṃ yatīnāṃ yatacetasām| abhito brahmanirvāṇaṃ vartate viditātmanām||5.26||
Verse 27
स्पर्शान्कृत्वा बहिर्बाह्यांश्चक्षुश्चैवान्तरे भ्रुवोः। प्राणापानौ समौ कृत्वा नासाभ्यन्तरचारिणौ।।5.27।।
sparśānkṛtvā bahirbāhyāṃścakṣuścaivāntare bhruvoḥ| prāṇāpānau samau kṛtvā nāsābhyantaracāriṇau||5.27||
Verse 28
यतेन्द्रियमनोबुद्धिर्मुनिर्मोक्षपरायणः। विगतेच्छाभयक्रोधो यः सदा मुक्त एव सः।।5.28।।
yatendriyamanobuddhirmunirmokṣaparāyaṇaḥ| vigatecchābhayakrodho yaḥ sadā mukta eva saḥ||5.28||
Verse 29
भोक्तारं यज्ञतपसां सर्वलोकमहेश्वरम्। सुहृदं सर्वभूतानां ज्ञात्वा मां शान्तिमृच्छति।।5.29।।
bhoktāraṃ yajñatapasāṃ sarvalokamaheśvaram| suhṛdaṃ sarvabhūtānāṃ jñātvā māṃ śāntimṛcchati||5.29||
