- Dharmagya
- Scriptures
- Bhagavad Geeta
- Chapter 9
Chapter 9
राजविद्याराजगुह्ययोग
Yoga through the King of Sciences
Verses
Verse 1
श्री भगवानुवाच इदं तु ते गुह्यतमं प्रवक्ष्याम्यनसूयवे। ज्ञानं विज्ञानसहितं यज्ज्ञात्वा मोक्ष्यसेऽशुभात्।।9.1।।
śrī bhagavānuvāca idaṃ tu te guhyatamaṃ pravakṣyāmyanasūyave| jñānaṃ vijñānasahitaṃ yajjñātvā mokṣyase'śubhāt||9.1||
Meaning
Lord Shri Krishna said: I will now reveal to you, since you do not doubt, that profound mysticism, which, when followed with experience, will liberate you from sin.
श्रीभगवान् बोले — हे अर्जुन! तुम दोषदृष्टि से रहित (श्रद्धालु) हो, इसलिए मैं तुम्हें यह परम गोपनीय ज्ञान, अनुभवसहित विज्ञान के साथ बतलाता हूँ; जिसे जानकर तुम समस्त अशुभ (संसारबन्धन) से मुक्त हो जाओगे।
Verse 2
राजविद्या राजगुह्यं पवित्रमिदमुत्तमम्। प्रत्यक्षावगमं धर्म्यं सुसुखं कर्तुमव्ययम्।।9.2।।
rājavidyā rājaguhyaṃ pavitramidamuttamam| pratyakṣāvagamaṃ dharmyaṃ susukhaṃ kartumavyayam||9.2||
Meaning
This is the supreme science, the supreme secret, the purest and best; it is intuitive, righteous, and to those who practice it, it is exceedingly pleasant.
यह सब विद्याओं का राजा और सब रहस्यों में श्रेष्ठ रहस्य है — परम पवित्र, उत्तम, प्रत्यक्ष अनुभव में आने वाला, धर्म के अनुकूल, साधने में सहज एवं अविनाशी है।
Verse 3
अश्रद्दधानाः पुरुषा धर्मस्यास्य परन्तप। अप्राप्य मां निवर्तन्ते मृत्युसंसारवर्त्मनि।।9.3।।
aśraddadhānāḥ puruṣā dharmasyāsya parantapa| aprāpya māṃ nivartante mṛtyusaṃsāravartmani||9.3||
Meaning
They who have no faith in this teaching cannot find Me; they remain lost in the purlieus of this perishable world.
हे परन्तप (शत्रुओं को तपाने वाले अर्जुन)! जो पुरुष इस धर्म पर श्रद्धा नहीं रखते, वे मुझे प्राप्त न करके जन्म-मृत्यु रूप इस संसार के मार्ग में ही लौट-लौटकर भटकते रहते हैं।
Verse 4
मया ततमिदं सर्वं जगदव्यक्तमूर्तिना। मत्स्थानि सर्वभूतानि न चाहं तेष्ववस्थितः।।9.4।।
mayā tatamidaṃ sarvaṃ jagadavyaktamūrtinā| matsthāni sarvabhūtāni na cāhaṃ teṣvavasthitaḥ||9.4||
Meaning
The whole world is pervaded by Me, yet My form is not visible. All living beings have their being in Me, yet I am not confined by them.
यह सम्पूर्ण जगत् मुझ अव्यक्त-स्वरूप से व्याप्त है; समस्त प्राणी मुझ में स्थित हैं, किन्तु मैं उनमें (आश्रित-रूप से) स्थित नहीं हूँ।
Verse 5
न च मत्स्थानि भूतानि पश्य मे योगमैश्वरम्। भूतभृन्न च भूतस्थो ममात्मा भूतभावनः।।9.5।।
na ca matsthāni bhūtāni paśya me yogamaiśvaram| bhūtabhṛnna ca bhūtastho mamātmā bhūtabhāvanaḥ||9.5||
Meaning
Nevertheless, they do not consciously abide in Me. Such is My Divine Sovereignty that, though I, the Supreme Self, am the cause and upholder of all, yet I remain outside.
और वे प्राणी (वास्तव में) मुझ में स्थित भी नहीं हैं — मेरी इस ईश्वरीय योगशक्ति को देख; सब भूतों को धारण-पोषण करने वाला तथा उन्हें उत्पन्न करने वाला मेरा स्वरूप उनमें आश्रित न रहकर भी उनका आधार है।
Verse 6
यथाऽऽकाशस्थितो नित्यं वायुः सर्वत्रगो महान्। तथा सर्वाणि भूतानि मत्स्थानीत्युपधारय।।9.6।।
yathā''kāśasthito nityaṃ vāyuḥ sarvatrago mahān| tathā sarvāṇi bhūtāni matsthānītyupadhāraya||9.6||
Meaning
As the mighty wind, though moving everywhere, has no resting place except in space, so all these beings have no home except in Me.
जैसे सर्वत्र विचरने वाली महान् वायु सदा आकाश में ही स्थित रहती है, वैसे ही समस्त प्राणी मुझ में ही स्थित हैं — ऐसा समझ।
Verse 7
सर्वभूतानि कौन्तेय प्रकृतिं यान्ति मामिकाम्। कल्पक्षये पुनस्तानि कल्पादौ विसृजाम्यहम्।।9.7।।
sarvabhūtāni kaunteya prakṛtiṃ yānti māmikām| kalpakṣaye punastāni kalpādau visṛjāmyaham||9.7||
Meaning
All beings, O Arjuna, return at the end of every cosmic cycle into the realm of Nature, which is a part of Me, and at the start of the next I send them forth again.
हे कुन्तीपुत्र अर्जुन! कल्प के अन्त में सब प्राणी मेरी प्रकृति में लीन हो जाते हैं और कल्प के आरम्भ में मैं उन्हें फिर से रच देता हूँ।
Verse 8
प्रकृतिं स्वामवष्टभ्य विसृजामि पुनः पुनः। भूतग्राममिमं कृत्स्नमवशं प्रकृतेर्वशात्।।9.8।।
prakṛtiṃ svāmavaṣṭabhya visṛjāmi punaḥ punaḥ| bhūtagrāmamimaṃ kṛtsnamavaśaṃ prakṛtervaśāt||9.8||
Meaning
With the help of Nature, I again and again pour forth the whole multitude of beings, whether they will or not, for they are ruled by My will.
अपनी प्रकृति को आधार बनाकर मैं प्रकृति के अधीन हुए इस समस्त प्राणिसमूह को (उनकी इच्छा-अनिच्छा के बिना) बार-बार रचता रहता हूँ।
Verse 9
न च मां तानि कर्माणि निबध्नन्ति धनञ्जय। उदासीनवदासीनमसक्तं तेषु कर्मसु।।9.9।।
na ca māṃ tāni karmāṇi nibadhnanti dhanañjaya| udāsīnavadāsīnamasaktaṃ teṣu karmasu||9.9||
Meaning
But these acts of mine do not bind me; I remain outside and unattached.
हे धनञ्जय (अर्जुन)! वे सृष्टि-संबंधी कर्म मुझे नहीं बाँधते, क्योंकि मैं उदासीन के समान अनासक्त होकर उन कर्मों में स्थित रहता हूँ।
Verse 10
मयाऽध्यक्षेण प्रकृतिः सूयते सचराचरम्। हेतुनाऽनेन कौन्तेय जगद्विपरिवर्तते।।9.10।।
mayā'dhyakṣeṇa prakṛtiḥ sūyate sacarācaram| hetunā'nena kaunteya jagadviparivartate||9.10||
Meaning
Under my guidance, Nature produces all movable and immovable things. Thus, O Arjuna, this universe revolves.
हे कुन्तीपुत्र! मेरे अध्यक्षपन (अधिष्ठान) से ही प्रकृति चराचर समस्त जगत् को उत्पन्न करती है; इसी कारण से यह संसार बार-बार चलता रहता है।
Verse 11
अवजानन्ति मां मूढा मानुषीं तनुमाश्रितम्। परं भावमजानन्तो मम भूतमहेश्वरम्।।9.11।।
avajānanti māṃ mūḍhā mānuṣīṃ tanumāśritam| paraṃ bhāvamajānanto mama bhūtamaheśvaram||9.11||
Meaning
Fools disregard Me, seeing Me clad in human form. They do not know that in My higher nature, I am the Lord-God of all.
मनुष्य का शरीर धारण किए हुए मुझे मूर्ख लोग तुच्छ समझते हैं, क्योंकि वे समस्त भूतों के महान् ईश्वर रूप मेरे परम स्वरूप को नहीं जानते।
Verse 12
मोघाशा मोघकर्माणो मोघज्ञाना विचेतसः। राक्षसीमासुरीं चैव प्रकृतिं मोहिनीं श्रिताः।।9.12।।
moghāśā moghakarmāṇo moghajñānā vicetasaḥ| rākṣasīmāsurīṃ caiva prakṛtiṃ mohinīṃ śritāḥ||9.12||
Meaning
Their hopes are futile, their actions worthless, their knowledge ineffective; they are without sense, deceitful, barbaric, and godless.
व्यर्थ आशा, व्यर्थ कर्म और व्यर्थ ज्ञान वाले वे विवेकहीन लोग मोह उत्पन्न करने वाली राक्षसी और आसुरी प्रकृति का ही आश्रय लेते हैं।
Verse 13
महात्मानस्तु मां पार्थ दैवीं प्रकृतिमाश्रिताः। भजन्त्यनन्यमनसो ज्ञात्वा भूतादिमव्ययम्।।9.13।।
mahātmānastu māṃ pārtha daivīṃ prakṛtimāśritāḥ| bhajantyananyamanaso jñātvā bhūtādimavyayam||9.13||
Meaning
But the great souls, O Arjuna! Filled with my divine spirit, they worship me, fix their minds on me alone, for they know that I am the imperishable source of being.
किन्तु हे पार्थ (अर्जुन)! दैवी प्रकृति के आश्रित महात्माजन मुझे समस्त भूतों का अविनाशी उद्गम जानकर अनन्य मन से मेरा भजन करते हैं।
Verse 14
सततं कीर्तयन्तो मां यतन्तश्च दृढव्रताः। नमस्यन्तश्च मां भक्त्या नित्ययुक्ता उपासते।।9.14।।
satataṃ kīrtayanto māṃ yatantaśca dṛḍhavratāḥ| namasyantaśca māṃ bhaktyā nityayuktā upāsate||9.14||
Meaning
Always extolling Me, they are strenuous and firm in their vows, prostrating themselves before Me, and worshiping Me continually with concentrated devotion.
वे दृढ़व्रती भक्त निरन्तर मेरे नाम और गुणों का कीर्तन करते हुए, यत्न करते हुए तथा भक्तिपूर्वक मुझे नमस्कार करते हुए सदा मुझ में युक्त रहकर मेरी उपासना करते हैं।
Verse 15
ज्ञानयज्ञेन चाप्यन्ये यजन्तो मामुपासते। एकत्वेन पृथक्त्वेन बहुधा विश्वतोमुखम्।।9.15।।
jñānayajñena cāpyanye yajanto māmupāsate| ekatvena pṛthaktvena bahudhā viśvatomukham||9.15||
Meaning
Others worship Me with full consciousness as the One, the Manifold, the Omnipresent, and the Universal.
कुछ अन्य भक्त ज्ञानयज्ञ के द्वारा भी मेरी उपासना करते हैं — कोई मुझे एकरूप (अभिन्न) मानकर, कोई पृथक् रूप में, तो कोई सर्वव्यापक विश्वरूप में अनेक प्रकार से।
Verse 16
अहं क्रतुरहं यज्ञः स्वधाऽहमहमौषधम्। मंत्रोऽहमहमेवाज्यमहमग्निरहं हुतम्।।9.16।।
ahaṃ kraturahaṃ yajñaḥ svadhā'hamahamauṣadham| maṃtro'hamahamevājyamahamagnirahaṃ hutam||9.16||
Meaning
I am the oblation, the sacrifice, and the worship; I am the fuel and the chant; I am the butter offered to the fire; I am the fire itself, and I am the act of offering.
मैं ही यज्ञकर्म हूँ, मैं ही यज्ञ हूँ, मैं ही पितरों को दी जाने वाली स्वधा हूँ, मैं ही औषधि (अन्न) हूँ; मैं ही मन्त्र हूँ, मैं ही घृत हूँ, मैं ही अग्नि हूँ और मैं ही हवन-क्रिया हूँ।
Verse 17
पिताऽहमस्य जगतो माता धाता पितामहः। वेद्यं पवित्रमोंकार ऋक् साम यजुरेव च।।9.17।।
pitā'hamasya jagato mātā dhātā pitāmahaḥ| vedyaṃ pavitramoṃkāra ṛk sāma yajureva ca||9.17||
Meaning
I am the Father of the universe, its Mother, Nourisher, and Grandfather; I am the Knowable and the Pure; I am Om, and I am the Sacred Scriptures.
इस जगत् का पिता, माता, धारण-पोषण करने वाला तथा पितामह मैं ही हूँ; जानने योग्य पवित्र तत्त्व, ॐकार तथा ऋग्, साम और यजुर्वेद भी मैं ही हूँ।
Verse 18
गतिर्भर्ता प्रभुः साक्षी निवासः शरणं सुहृत्। प्रभवः प्रलयः स्थानं निधानं बीजमव्ययम्।।9.18।।
gatirbhartā prabhuḥ sākṣī nivāsaḥ śaraṇaṃ suhṛt| prabhavaḥ pralayaḥ sthānaṃ nidhānaṃ bījamavyayam||9.18||
Meaning
I am the goal, the sustainer, the Lord, the witness, the home, the shelter, the lover, and the origin; I am life and death; I am the fountain and the imperishable seed.
मैं ही परम गति, भरण-पोषण करने वाला, स्वामी, साक्षी, निवासस्थान, शरण और हितैषी सुहृद् हूँ; उत्पत्ति, प्रलय, आधार, निधान (कोश) और अविनाशी बीज भी मैं ही हूँ।
Verse 19
तपाम्यहमहं वर्षं निगृह्णाम्युत्सृजामि च। अमृतं चैव मृत्युश्च सदसच्चाहमर्जुन।।9.19।।
tapāmyahamahaṃ varṣaṃ nigṛhṇāmyutsṛjāmi ca| amṛtaṃ caiva mṛtyuśca sadasaccāhamarjuna||9.19||
Meaning
I am the heat of the sun, I release and withhold the rain. I am death and immortality; I am being and non-being.
हे अर्जुन! मैं ही (सूर्य रूप से) ताप देता हूँ, वर्षा को रोकता और बरसाता हूँ; अमृत और मृत्यु तथा सत् और असत् भी मैं ही हूँ।
Verse 20
त्रैविद्या मां सोमपाः पूतपापा यज्ञैरिष्ट्वा स्वर्गतिं प्रार्थयन्ते। ते पुण्यमासाद्य सुरेन्द्रलोक मश्नन्ति दिव्यान्दिवि देवभोगान्।।9.20।।
traividyā māṃ somapāḥ pūtapāpā yajñairiṣṭvā svargatiṃ prārthayante| te puṇyamāsādya surendraloka maśnanti divyāndivi devabhogān||9.20||
Meaning
Those who are versed in the scriptures, who drink the mystic Soma-juice and are purified from sin, and who, while worshipping Me with sacrifices, pray that I will lead them to heaven; they reach the holy world where the Controller of the Powers of Nature resides, and they enjoy the feasts of Paradise.
तीनों वेदों के ज्ञाता, सोमरस का पान करने वाले और पापरहित हुए लोग यज्ञों द्वारा मेरा पूजन करके स्वर्गप्राप्ति की प्रार्थना करते हैं; वे पुण्य के फलस्वरूप इन्द्रलोक को प्राप्त करके स्वर्ग में दिव्य देवभोगों का उपभोग करते हैं।
Verse 21
ते तं भुक्त्वा स्वर्गलोकं विशालं क्षीणे पुण्ये मर्त्यलोकं विशन्ति। एव त्रयीधर्ममनुप्रपन्ना गतागतं कामकामा लभन्ते।।9.21।।
te taṃ bhuktvā svargalokaṃ viśālaṃ kṣīṇe puṇye martyalokaṃ viśanti| eva trayīdharmamanuprapannā gatāgataṃ kāmakāmā labhante||9.21||
Meaning
Yet, although they enjoy the spacious glories of Paradise, when their merit is exhausted, they are born again into this world of mortals. They have followed the letter of the scriptures, yet, because they have sought to fulfill their own desires, they must depart and return again and again.
वे उस विशाल स्वर्गलोक का भोग करके, पुण्य क्षीण होने पर पुनः मृत्युलोक में लौट आते हैं; इस प्रकार वेदोक्त सकाम धर्म का अनुसरण करने वाले भोगों की कामना करने वाले लोग आवागमन (बार-बार जन्म-मृत्यु) को ही प्राप्त होते हैं।
Verse 22
अनन्याश्चिन्तयन्तो मां ये जनाः पर्युपासते। तेषां नित्याभियुक्तानां योगक्षेमं वहाम्यहम्।।9.22।।
ananyāścintayanto māṃ ye janāḥ paryupāsate| teṣāṃ nityābhiyuktānāṃ yogakṣemaṃ vahāmyaham||9.22||
Meaning
But if a person meditates on Me and Me alone, worships Me always and everywhere, I will take upon Myself the fulfillment of their aspiration, and I will safeguard whatever they attain.
जो भक्तजन अनन्य भाव से मेरा चिन्तन करते हुए मेरी उपासना करते हैं, उन नित्य मुझ में लगे रहने वालों का योगक्षेम (अप्राप्त की प्राप्ति और प्राप्त की रक्षा) मैं स्वयं वहन करता हूँ।
Verse 23
येऽप्यन्यदेवता भक्ता यजन्ते श्रद्धयाऽन्विताः। तेऽपि मामेव कौन्तेय यजन्त्यविधिपूर्वकम्।।9.23।।
ye'pyanyadevatā bhaktā yajante śraddhayā'nvitāḥ| te'pi māmeva kaunteya yajantyavidhipūrvakam||9.23||
Meaning
Even those who worship the lesser powers, if they do so with faith, they are thereby worshipping Me, though not in the correct manner.
हे कुन्तीपुत्र! जो भक्त श्रद्धापूर्वक अन्य देवताओं को भी पूजते हैं, वे भी वस्तुतः मेरा ही पूजन करते हैं — किन्तु अविधिपूर्वक (यथार्थ विधि को न जानते हुए)।
Verse 24
अहं हि सर्वयज्ञानां भोक्ता च प्रभुरेव च। न तु मामभिजानन्ति तत्त्वेनातश्च्यवन्ति ते।।9.24।।
ahaṃ hi sarvayajñānāṃ bhoktā ca prabhureva ca| na tu māmabhijānanti tattvenātaścyavanti te||9.24||
Meaning
I am the willing recipient of sacrifice, and I am its true Lord. But they do not know me truly, so they fall back.
क्योंकि समस्त यज्ञों का भोक्ता और स्वामी मैं ही हूँ; परन्तु वे मुझे तत्त्व से नहीं जानते, इसी कारण (फल भोगकर) पुनः गिर जाते हैं।
Verse 25
यान्ति देवव्रता देवान् पितॄन्यान्ति पितृव्रताः। भूतानि यान्ति भूतेज्या यान्ति मद्याजिनोऽपि माम्।।9.25।।
yānti devavratā devān pitṝnyānti pitṛvratāḥ| bhūtāni yānti bhūtejyā yānti madyājino'pi mām||9.25||
Meaning
The votaries of the lesser powers go to them; the devotees of spirits go to them; they who worship the powers of darkness, to such powers shall they go; and so too, those who worship me shall come to me.
देवताओं को पूजने वाले देवताओं को, पितरों को पूजने वाले पितरों को तथा भूतों को पूजने वाले भूतों को प्राप्त होते हैं; इसी प्रकार मेरा पूजन करने वाले भक्त मुझे ही प्राप्त होते हैं।
Verse 26
पत्रं पुष्पं फलं तोयं यो मे भक्त्या प्रयच्छति। तदहं भक्त्युपहृतमश्नामि प्रयतात्मनः।।9.26।।
patraṃ puṣpaṃ phalaṃ toyaṃ yo me bhaktyā prayacchati| tadahaṃ bhaktyupahṛtamaśnāmi prayatātmanaḥ||9.26||
Meaning
Whatever a person offers to Me, be it a leaf, flower, fruit, or water, I accept it, for it is offered with devotion and a pure mind.
जो भक्त प्रेमपूर्वक मुझे पत्र, पुष्प, फल अथवा जल अर्पित करता है, उस शुद्धचित्त भक्त द्वारा भक्ति से दी गई उस वस्तु को मैं (सप्रेम) स्वीकार करता हूँ।
Verse 27
यत्करोषि यदश्नासि यज्जुहोषि ददासि यत्। यत्तपस्यसि कौन्तेय तत्कुरुष्व मदर्पणम्।।9.27।।
yatkaroṣi yadaśnāsi yajjuhoṣi dadāsi yat| yattapasyasi kaunteya tatkuruṣva madarpaṇam||9.27||
Meaning
Whatever you do, whatever you eat, whatever you sacrifice and give, whatever austerities you practice, do all as an offering to Me.
हे कुन्तीपुत्र! तू जो कुछ करता है, खाता है, हवन करता है, दान देता है और जो तप करता है — वह सब मुझे अर्पण कर दे।
Verse 28
शुभाशुभफलैरेवं मोक्ष्यसे कर्मबन्धनैः। संन्यासयोगयुक्तात्मा विमुक्तो मामुपैष्यसि।।9.28।।
śubhāśubhaphalairevaṃ mokṣyase karmabandhanaiḥ| saṃnyāsayogayuktātmā vimukto māmupaiṣyasi||9.28||
Meaning
So, your action will have no result, either good or bad; but, through the spirit of renunciation, you will come to Me and be free.
इस प्रकार करने से तू शुभ-अशुभ फल देने वाले कर्मबन्धनों से मुक्त हो जाएगा; संन्यासयोग से युक्त चित्त वाला तू बन्धनों से छूटकर मुझे ही प्राप्त करेगा।
Verse 29
समोऽहं सर्वभूतेषु न मे द्वेष्योऽस्ति न प्रियः। ये भजन्ति तु मां भक्त्या मयि ते तेषु चाप्यहम्।।9.29।।
samo'haṃ sarvabhūteṣu na me dveṣyo'sti na priyaḥ| ye bhajanti tu māṃ bhaktyā mayi te teṣu cāpyaham||9.29||
Meaning
I am the same to all beings; I do not favour any, nor do I hate any. However, those who worship Me devotedly, they live in Me and I in them.
मैं समस्त प्राणियों में समभाव रखता हूँ; न कोई मुझे अप्रिय है और न कोई प्रिय; किन्तु जो भक्तिपूर्वक मेरा भजन करते हैं, वे मुझ में हैं और मैं भी उनमें हूँ।
Verse 30
अपि चेत्सुदुराचारो भजते मामनन्यभाक्। साधुरेव स मन्तव्यः सम्यग्व्यवसितो हि सः।।9.30।।
api cetsudurācāro bhajate māmananyabhāk| sādhureva sa mantavyaḥ samyagvyavasito hi saḥ||9.30||
Meaning
Even the most sinful, if he worships Me with his whole heart, shall be considered righteous, for he is treading the right path.
यदि कोई अत्यन्त दुराचारी भी अनन्य भाव से मेरा भजन करे, तो वह साधु ही माना जाने योग्य है, क्योंकि उसने सम्यक् रूप से (श्रेष्ठ मार्ग का) निश्चय कर लिया है।
Verse 31
क्षिप्रं भवति धर्मात्मा शश्वच्छान्तिं निगच्छति। कौन्तेय प्रतिजानीहि न मे भक्तः प्रणश्यति।।9.31।।
kṣipraṃ bhavati dharmātmā śaśvacchāntiṃ nigacchati| kaunteya pratijānīhi na me bhaktaḥ praṇaśyati||9.31||
Meaning
He will soon attain spirituality and eternal peace. O Arjuna! Believe me, my devotee is never lost.
वह शीघ्र ही धर्मात्मा बन जाता है और शाश्वत शान्ति को प्राप्त होता है; हे कुन्तीपुत्र! तू निश्चयपूर्वक यह प्रतिज्ञा कर ले कि मेरे भक्त का कभी नाश नहीं होता।
Verse 32
मां हि पार्थ व्यपाश्रित्य येऽपि स्युः पापयोनयः। स्त्रियो वैश्यास्तथा शूद्रास्तेऽपि यान्ति परां गतिम्।।9.32।।
māṃ hi pārtha vyapāśritya ye'pi syuḥ pāpayonayaḥ| striyo vaiśyāstathā śūdrāste'pi yānti parāṃ gatim||9.32||
Meaning
Even the children of sinful parents, those miscalled the weaker sex, merchants, and laborers, if they make Me their refuge, they shall attain the highest.
हे पार्थ! स्त्रियाँ, वैश्य, शूद्र तथा पापयोनि में उत्पन्न हुए लोग भी मेरी शरण ग्रहण करके परम गति को प्राप्त कर लेते हैं।
Verse 33
किं पुनर्ब्राह्मणाः पुण्या भक्ता राजर्षयस्तथा। अनित्यमसुखं लोकमिमं प्राप्य भजस्व माम्।।9.33।।
kiṃ punarbrāhmaṇāḥ puṇyā bhaktā rājarṣayastathā| anityamasukhaṃ lokamimaṃ prāpya bhajasva mām||9.33||
Meaning
What need is there, then, to mention the holy ministers of God, the devotees, and the saintly rulers? Therefore, do you, born in this changing and miserable world, also worship Me.
फिर पुण्यशील ब्राह्मणों तथा भक्त राजर्षियों के विषय में तो कहना ही क्या! अतः इस अनित्य और सुखरहित संसार में आकर तू मेरा भजन कर।
Verse 34
मन्मना भव मद्भक्तो मद्याजी मां नमस्कुरु। मामेवैष्यसि युक्त्वैवमात्मानं मत्परायणः।।9.34।।
manmanā bhava madbhakto madyājī māṃ namaskuru| māmevaiṣyasi yuktvaivamātmānaṃ matparāyaṇaḥ||9.34||
Meaning
Fix your mind on Me, devote yourself to Me, sacrifice for Me, surrender to Me, make Me the object of your aspirations, and you shall assuredly become one with Me, Who am your own Self.
मुझ में मन लगा, मेरा भक्त बन, मेरे लिए यज्ञ कर और मुझे नमस्कार कर; इस प्रकार मुझ में चित्त को युक्त करके मेरे परायण हुआ तू मुझे ही प्राप्त करेगा।
